Otecko Emanuel (27): Úvahy z piesku

Neviem, či ihriská existovali už za monarchie, alebo je to vymoženosť prvej republiky. Iste by sa to dalo zistiť, ale nejako som sa k tomu ešte nedostal. Netuším ani, či pieskoviská navštevujú deti všetkých národov sveta.

„Eskymáčikovia“ teda asi nie, všakže. Ale štáty okolo Sahary alebo v blízkosti iných pieskových púští, to by mali byť krajiny pieskoviskám priam zasľúbené. Aj keď kto vie.

Keď máte zlomenú ruku, odrazu zistíte, že na každom kroku je niekto so sadrou. Než sa nám narodil syn, ani som si nevšimol, koľko je všade detských ihrísk. A to navyše naša mestská časť prepadla v posledných dvoch rokoch akejsi budovateľskej ihriskovej mánii.

Tento raz som si dal tú námahu, že som si vytlačil mapu okolia nášho bydliska a do kružidla nastavil v príslušnej mierke 1 : 500 m.

Do kruhového výseku sa mi vošlo neuveriteľných jedenásť ihrísk, dve verejné športoviská, botanická záhrada, zoologická záhrada a práve budovaný plavecký areál s toboganom. No mohlo by byť niečo úžasnejšie?

Samozrejme, že mohlo. Ale chvalabohu aj za to, čo je… Všetky tie ihriská narýchlo vznikli počas jedného volebného obdobia a všetky sú, tak ako celé naše sídlisko, na jedno kopyto postavené z prefabrikovaných dielov.

Obišiel som postupne všetkých jedenásť ihrísk. Po istom čase to bolo už len z akejsi zberateľskej vášne. Iba dve z nich sa v detailoch aspoň trochu líšia. Obidve sú to staršie ihriská, ktoré prestavali. Skôr nejaký robotník než architekt na nich „zabudol“ niekoľko predrevolučných atrakcií.

Určite nebudú podľa noriem Európskej únie, takže asi nebudú desaťkrát bezpečnostne predimenzované, ale prebúdzajú v deťoch fantáziu.

No hlavne sú všetky tie ihriská orientované na juh. Od neskorej jesene do včasnej jari, keď tam deti prakticky nechodia, je to určite vzhľadom na slnečný svit opodstatnené.

Ale počas sparných letných dní je tam dusivá horúčava a železné časti atrakcií sa zvyknú rozpáliť tak, že na nich neudržím ruku. A nikde žiadny strom, ani akýkoľvek náznak tieňa.

Takže v takýchto dňoch sa celé detské osadenstvo sídliska sústredí na jedno lesné ihrisko medzi stromami. Kliešte sú tam síce nad deťmi vo výraznej početnej prevahe, ale ten chládok…

Môj zosnulý otec o niektorých križovatkách hovorieval, že ich musel navrhnúť človek, ktorý nevlastní ani auto, ani vodičský preukaz. Tak by ma zaujímalo, či architekti detských ihrísk a tvorcovia detských atrakcií majú deti. Ale hlavne, že pieskovisko je na každom ihrisku.

Koniec koncov nejde o všetky tie hojdačky, preliezačky a natriasadlá, ale o ostatné deti a ich rodičov a o vzájomnú interakciu medzi nimi.

A úprimne. Syn si ešte nemôže rozkázať, kam by chcel ísť, pretože nevie rozprávať. Takže ihriská si vyberám ja podľa toho, ako sa cítim medzi ostatnými rodičmi. Stalo sa mi dokonca, že sa ma na ihrisku cudzia mamička opýtala, či nepíšem pre Babyweb, že som jej povedomý z fotografie…

Váš Emanuel Pavlík, hrdý tato