Otecko Emanuel (3): O bradavke Erika Červeného

Nie som sociológ ani štatistik, aby som sa mohol kvalifikovane vyjadrovať k tomu, aký rozšírený je názor, že muž stráca svoju mužnosť, keď vykonáva ženské práce. A takýto muž, podľa presvedčenia väčšiny, predsa nemôže ženám imponovať.

Ako sa o tom spieva v piesni: „V jednym dumku, na zarubku…“, keď sa muž stará o deti, bielizeň a ďalšie „ženské“ záležitosti, žena ho ani nemá rada. No len čo prepije výplatu a ženu zbije, hneď ho ona miluje.

Zdá sa, že v dávnych časoch vôbec neexistovalo, aby sa muž akýmkoľvek spôsobom podieľal na domácich prácach, a to ani nehovorím o starostlivosti o deti. Je to pravda?

Ako vraví stará sága, žil raz jeden Erik Červený. Päťdesiat rokov po smrti svätého Václava, teda v roku 985, sa plavil s 25 loďami z Islandu do Grónska. Na palubách boli aj ženy a deti. Bola to strastiplná plavba.

Doplávalo iba 14 lodí. Medzi mnohými po ceste zomrela aj Erikova žena. Zostalo po nej dojča. Napodiv, žiadna žena v okolí vtedy nedojčila.

A tak sa Erik pomodlil k bohom – bol to pohan – a rozrezal si bradavku. Najskôr tiekla krv, no potom začalo vytekať mlieko, ktorým zasýtil svojho syna Leifa. Ten neskôr ako prvý prezimoval v Amerike.

Lekárska veda sa nezhoduje v názore, či to je, alebo nie je možné. Ja si však myslím, že sa to stalo. Básnik zaznamenal podrobnosť, ktorú by si asi nevymyslel. Erikova posádka sa vzbúrila: Keď náčelník dojčí, potom je ženou a oni ženu poslúchať nebudú.

Beda mužom, ktorým vládne žena. Poznáte to. Erik mal však od ženy skutočne ďaleko. Jeho meno by sa skôr malo prekladať ako Brunátny, nie Červený. Vždy, keď sa rozzúril, jeho tvár dostala zdravý tehlový odtieň.

A to sa dialo pomerne často. Keď sa teda rozzúril, bolo dobré pratať sa mu z cesty, pretože v stave citovej excitácie sa opakovane dopúšťal vrážd. Dnes by to bolo kvalifikované ako zabitie v afekte.

Erik opustil Island iba preto, že bol pre posledné dve vraždy vyhlásený za vyhnanca. A presvedčil niekoľko stoviek ľudí, aby sa vydali do neznáma s ním. Bol to teda cholerik a rodený vodca.

Exemplárny príklad alfa-samca alebo, ak chcete, „mača“. Napriek tomu všetkému sa odhodlal k takému zúfalému, bezprecedentnému činu, aby sa pokúsil zachrániť život svojmu dieťaťu. So vzbúrencami potom naložil typickým spôsobom. Najhlasnejších kritikov hodil cez palubu. Ostatní uznali, že je pravý muž.

Takže aké ponaučenia z toho vyplývajú? V prvom rade, že iba pravý muž, ktorý si je istý sám sebou a obdivom svojej manželky, si môže dovoliť prebaľovať dieťa a variť mu kašičku. Neistý slaboch sa hanbí. A po druhé, ak dieťa neučíte hneď kradnúť a týrať zvieratá, je výchova vecou dohody rodičov.

A dohodnúť sa dá na čomkoľvek. Keby si vás niekto pre nekonvenčnú výchovu potomka doberal, hoďte ho do mora.

Váš Emanuel Pavlík, hrdý tato