> Blogy > Otecko Emanuel >Otecko Emanuel (38): Čím bude?
Otecko Emanuel (38): Čím bude?
Ja viem, že je to nezmyselná otázka, keď má dieťa dvadsaťjeden mesiacov… Človek si však nemôže pomôcť. Keď tak pozoruje svojho potomka, ako sa prejavuje v rôznych činnostiach a nevie, akým smerom ho rozvíjať, kam ho viesť…
Ak prihliadneme na tradíciu predkov, každé dieťa začína ako zberač. Už nám prebehlo obdobie púpavové, všeobecne kvetinové, kamienkové, drievkové, gaštanové, žaluďové, šiškové, znovu púpavové. Takže geológ? Botanik? Agronóm?
Zo všetkých hračiek má syn najradšej medvede, a to v akejkoľvek veľkosti a forme vyhotovenia. Bude ich chovateľ, krotiteľ, napíše o nich večerníček?
Na ihrisku si počína veľmi odvážne, všetko skúša, neplače, keď odniekiaľ spadne. Sám si jazdí na kotvičke, kamkoľvek sa vyšplhá i zlezie. Bude z neho akrobat?
Nedávno zložil zo šišiek, žaluďov a z gaštanov pozoruhodný reliéfny obraz. Úplný Arcimboldov Rudolf II.! Takmer. Manželka síce v tomto výtvore videla skôr van Goghovo Pšeničné pole, ale súhlasila, že zo syna bude asi výtvarník.
Tiež do všetkého trieska, vrátane xylofónu. Naťahuje a počúva hracie strojčeky, zapíska si na mojej flautičke. Keď u nás hrá hudba, pri niektorej sa započúva, pri inej začne revať, až kým ju nevypneme. Asi sa mu už formuje vkus. Žeby z neho bol skladateľ alebo hudobník?
Synček dokáže predvádzať neuveriteľné grimasy! Keď sa od neho chce, aby ukončil hru a šiel spať, raz-dva vystrihne výraz Husa pred Kostnickým koncilom… Tých dramatických výrazov a postáv má v repertoári desiatky. Možno z neho bude herec, po starom komediant!
Občas na ňom pozorujem sklony k povolaniam, z ktorých nie som práve nadšený. Keď prídeme na ihrisko, sme tam často prví. Ihrisko si celé prejdem a prípadné povaľujúce sa odpadky zoberiem a hodím do koša. Som však pomalý.
Syn ma napodobňuje, upratuje zároveň so mnou. Keď v prírode uvidí kôš, okamžite začne hľadať po zemi odpadky, ktoré by doň mohol hodiť.
Nedávno sme stretli v lesoparku skupinu zberačov kovov. Ja som tlačil kočík, oni tiež a rovnakým smerom. Dali sme sa do reči. Syn počúval, pozeral sa a učil. Len čo som ho vypustil, vrhol sa do kríkov. Kovový odpad (predovšetkým plechovky z nápojov) už nehádže do koša, ale do kočíka.
Stane sa raz majiteľom zberne? (Apropo, zistil som si, že za 1 kg hliníkových plechoviek dostaneme v zberni asi 50 centov. Ak v tom syn bude pokračovať, ušetrí si možno aj na medvedinec…)
Traduje sa, že keď Filip Melanchton prvýkrát predstupoval pred nových študentov, začal sa im klaňať. Vysvetľoval to tak, že on už je rektorom univerzity a ďalej to nedotiahne, ale z jeho študentov môžu byť vládcovia planéty…
Ja, samozrejme, neviem, pre aké povolanie sa syn rozhodne. Pravdepodobne z neho nebude učiteľ dejepisu na ZŠ, ako som ja. No hádam bude tiež otcom. Takže asi najužitočnejšie bude, keď ho budem viesť k tomu, aby bol dobrý práve v tomto. A najlepšou formou učenia je osobný príklad.
Váš Emanuel Pavlík, otec malého Haštala