Pôrodné…?!?

Jednoducho ja som mu hneď po prvom synovi povedala, že nič od neho ako pôrodné nechcem. Pokiaľ by mi chcel kúpiť napríklad na narodeniny hoci aj lietadlo, nič by som nenamietala. Ale za deti? To akože vážne? To kto vymyslel? Veď sú to aj moje deti a on my má akože za deti platiť? Možno niekto povie, že je to poďakovanie…tak prečo to nie je kytica kvetov? Tie som dostala obrovské rovno do pôrodnice aj ja. Ale iné ja proste odmietam a nepochopím to. Nesnažte sa ma presvedčiť, som v tomto neoblomná 🙂

… Mám dokonca kamarátky, ktoré si dopredu, v čase, keď boli ešte tehotné vybrali, čo by chceli a potom keď sa dieťa narodilo, im to išiel manžel kúpiť. Pre mňa bol v tom čase najkrajší darček to, že sme so synom obaja zdraví. A že nás čaká krásny spoločný život. Teda aspoň kým si nenájde za mňa náhradu v podobe frajerky a nevymení bývanie u rodičov za nejaký spoločný byt alebo dom so svojou láskou.

Avšak dostať „pôrodné“ od iných členov rodiny, prípadne od známych, alebo návštevy je už iná káva. To sa predsa neodmieta. A tak som ja teraz po druhom pôrode dostala okrem dezertov, kvetov a kávy aj niečo celkom špeciálne od mojej sestry – dvojičky. A to hneď luxusný prsteň s opálom a diamantami, od známej značky, ktorá má aj diamanty v názve :-O… Pozerala som sa na tú taštičku ako vyoraná myš. Na čo? Za čo? Prečo? Sestra odpovedala jedným slovom: „Pôrodné“!

Keď som rozbalila škatuľku a zbadala tam prsteň, ktorý som jej na diaľku cez internet pomáhala vybrať ešte v marci akože pre ňu, nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať. Samozrejme prsteň mi sadol ako „oné na šerbeľ“, veď kto vás pozná lepšie ako vaša sestra, rozumej spriaznená duša na celý život!

Matias sa tomu samozrejme tiež veľmi potešil, a tak sme v treťom týždni mohli spolu spokojne absolvovať aj sono kĺbikov. Tam nám povedali, že jeho kĺbiky nie sú ešte celkom zaoblené a máme pokračovať v balení „na široko“ ešte mesiac. Trojtýždňová prehliadka u lekárky dopadla výborne a tak sme si spokojne užívali. Ja najviac hádam to, že som už mohla aj vytriediť nejaké vecičky, ktoré sú Matiasovi už malé. Tieto bábätká tak strašne rýchlo rastú. Čo je veľmi dobré znamenie, že sú spokojné, darí sa im a hlavne, že sa im páči na tomto svete :). Už o týždeň nás čaká mesačná prehliadka.

Čo ma však vôbec neteší je fakt, že sa dosť trápime s kojením. A to až tak, že nemám chuť o tom ani písať. Povedala som si, že pokiaľ to bude možné, kojiť budem. A pokiaľ to už naozaj nepôjde, nič sa nedeje. Náš prvý syn bol tiež kojený len tri mesiace a do dvoch rokov nebol vôbec chorý. No jedna vec je si to takto pekne povedať, a druhá vec je, že je to v skutočnosti pre ženu veľmi veľmi ťažké a frustrujúce keď nemá pre dieťa dostatok mlieka…

Ale, aby som nebola len taká negatívna a presedlala trošku sa veselšiu tému, tak tento týždeň mal môj syn vystúpenie v škôlke. Bolo to veľmi krásne, ostatne tak, ako všetky vystúpenia, ktoré pani učiteľky s deťmi do teraz nacvičili. Spolu s Matiaskom sme si toto predstavenie dokonale užili. Fotku z neho Vám ukážem 😛