Poslíčkovia 2

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk

Keď sa mi pred pár dňami objavili nejasné bolesti a sťahy v brušku začala som pátrať po nete. Našla som tam že je to v tehotenstve normálne a má to aj svoje pomenovanie… Sú to vraj poslíčkovia, Braxton hicksonove sťahy ktoré pripravujú maternicu a telo na pôrod. Sú nepríjemné ale nemali by byť bolestivé a nemali by sa opakovať viac ako 10 ráz za deň. To ma upokojilo, v prvom tehotenstve som takéto niečo necítila tak som mala trochu obavy…

No nezostala som pokojná dlho, podozrivé bolesti sa začali stupňovať. V priebehu dvoch dní tlak v podbrušku, bolesti v krížoch a tvrdnutie brucha naberali na intenzite. Už to nebolo len niekoľko krát za deň, ale už niekoľko krát za hodinu. Všade píšu že ak sú tieto príznaky takéto časté nie je to v poriadku. Aj sama som cítila že toto už nie je normálny sprievodný jav tehotenstva, som v 25 týždni tieto príznaky sú predzvesťou predčasného pôrodu…

Vybrala som sa vtedy k môjmu gynekológovi. Ten však mal chrípku a v ambulancii nebol. Na šťastie ho zastupovala veľmi milá pani doktorka. Tá ma bez meškania vyšetrila, urobila mi ultrazvuk, skontrolovala bábo či je v poriadku a koľko váži.

Naša princezná je v poriadku, má 548 gramov čo je na daný týždeň akurát. Ale pani doktorku znepokojil môj stav. Pri vyšetrení zistila že mám skrátený krčok maternice na dva centimetre a je zmäknutý a presiaknutý. To znamená že moje telo pomaly spúšťa pôrod…

V tomto týždni je to veľmi predčasné a nebezpečné. Pôrod v tomto týždni by znamenal že dieťa by nemuselo prežiť alebo by malo veľmi ťažké komplikácie. 25-ty týždeň je prelomový, to znamená že bábatká narodené v tomto týždni prežívajú len na 50 percent. A ich životaschopnosť sa posudzuje aj podľa váhy čo nesmie byť menej ako 500 g.

To že môj kvietok má niečo nad 500 g bola v tej chvíli pre mňa slabá útecha… Ani neviem opísať čo sa vo mne v tej chvíli odohrávalo…

Pani doktorka ma trochu upokojila, že hospitalizácia nie je v tejto chvíli akútna, predčasný pôrod ešte neni spustený, ale tieto príznaky sú akousi predzvesťou že sa to môže stať. Naša kráska je totiž už otočená dolu hlavou a tlačí sa do pôrodného kanáliku. Predpísala mi teda lieky na upokojenie sťahov svalstva, obrovskú dávku magnézia a nariadila prísny kľudový režim s nohami hore. Prísny kľudový režim znamená celodenné ležanie v posteli s vyloženými nohami a panvou hore, zákaz akéhokoľvek pohybu okrem toho že vstanem na wc.

Aj doteraz som mala nariadený kludový režim ale nie taký prísny, mohla som sa motkať po byte, robiť ľahké domáce práce a chodiť na krátke prechádzky. No teraz bude zo mňa ležiaci pacient. Budem odkázaná na neustálu starostlivosť a pomoc môjho drahého…

Nariadenie pani doktorky je pre mňa sväté. Ide predsa o naše dieťatko, nič iné v tejto chvíli nie je dôležité. A tak odchádzame domov so zmiešanými pocitmi a v ruke so sprievodným lístkom na hospitalizáciu v prípade že lieky v priebehu dvoch dní nezaberú a bolesti a tvrdnutie bruška bude pretvrvávať…

Neprajem prežiť tieto pocity ani môjmu najhoršiemu nepriateľovi. Myšlienky na predčasný pôrod a jeho následky, strach o dieťatko a obavy z pobytu v nemocnici, a tiež pocit že doma nechám môjho prvorodeného bez matky, len s otcom na ktorom bude vysieť celá domácnosť, dieťa, práca a ešte aj náš pes ma desili.

Prešli skoro dva dni, poctivo som ležala úzkostlivo som dodržiavala všetko čo mi doktorka nariadila. Napriek tomu však bolesti v krížoch, pocit akoby som čakala menštruáciu, tvrdnutie bruška a ten nepríjemný tlak tam „dole“ sa nezmiernili, dokonca som mala pocit že sa stupňujú…

A tak som si s pomocou mojej drahej sestry, ktorá má niekoľko podobných skúseností už za sebou (má dve deti a pri každom prežívala podobné komplikácie) zbalila tašku do nemocnice.

Na urgentný príjem sme išli do najbližšej nemocnice a to na Kramáre. Majú tam prerinantologické oddelenie t.j. oddelenie pre predčasne narodené detičky a tiež najlepších detských špecialistov na Slovensku, v prípade komplikácií aj z tohoto dôvodu Kramáre.

Prvotný príjem na pohotosti prebehol celkom rýchlo, v podstate bez čakania nás poslali na 8 poschodie, kde je pôrodnica a novorodenecké oddelenie, tam som mala počať na príchod lekára ktorý ma vyšetrí a rozhodne čo ďalej. Strávila som tam vyše hodiny ale sestrička ma upozornila že je víkend a na oddelení majú dvoch lekárov, ktorý sú práve pri pôrode.

Kým som čakala na chodbe, mala som dostatok času sa poobzerať. Nepáčilo sa mi tam, občas som videla prísť nejakú návštevu, a hrdé mamičky vynášali bábatká na chodbu, kde sme sedeli. Neviem či je to správne, novorodeniatko je ešte veľmi citlivé a nemá ešte protilátky ani tak dobre vyvinutú imunitu na to aby na neho dýchali cudzí ludia a bolo vystavené prievanu a chladu na chodbe. Okrem toho tá chodba bola dosť špinavá na to že sa jednalo o pôrodnicu. Fakt otras! Konečne som začula svoje meno a vo dverách som zbadala osobu v zelenom, asi lekár, uvedomila som si…

Už na prvý pohľad mi nebol sympatický, ale čo už, nemôžeme ľudí súdiť podľa výzoru. A tak som napochodovala do ambulancie. Bez pozdravu mi kázal vyzliecť sa. Zároveň som mala popísať svoje ťažkosti. Urobila som tak ako kázal. Vynadal mi prečo som pri týchto príznakoch čakala dva dni.

Pri vyšetrení som ho upozornila že ma to bolí, napriek tomu ešte pritlačil tak že mi až slzy vybehli od bolesti, milí pán doktor na to reagoval tak že aká som citlivka a nedokážem nič vydržať. Vraj ako chcem porodiť keď neviem vydržať vyšetrenie a či ma vraj nebolelo keď sme dieťa robili. No tak toto vyjadrenie ma naozaj dostalo. Ale pod vplyvom okolností som nedokázala nijako reagovať…

Chvála bohu že nález sa spred dvoch dní nezmenil, krčok maternice sa ďalej neotváral stale bol 2cm, ale už ani ďalej nemekol, dieťatko bolo v poriadku a na monitore sa kontrakcie ukazovali že nesilnejú ba dokonca slabnú. „Milý“ pán doktor mi pichol magnéziovú inekciu a ešte nejakú vraj na lepší vývin pľúc bábatka (vraj keby predsa niečo) a poslal ma domov s tým že „je víkend a aj tak by so mnou nič iné nerobili len by som ležala a to môžem aj doma“ a vraj „aj tak majú preplnené oddelenie a nevedia čo skôr“. Úžasný prístup naozaj, ale na druhej strane som rada že som tam nemusela zostať a že ZATIAL sa chvála pánu bohu žiadny predčasný pôrod nekoná a môžem ísť s mojimi drahými domov…

Po pár dňoch v posteli kedy sa môj drahý príkladne staral o všetko (inak za to si zaslúži medajlu) nie je to sranda stíhať všetko sám, som mala termín poradne. Aj som bola rada že sa trochu pohnem z postele a pôjdem von trochu na vzduch.

Dozvedeli sme sa že naša princezná si dala povedať a otočila sa naspäť, hore hlavou. To je ako malé víťazstvo pretože to znamená že už nebude tlačiť na otvor a tým pádom už nehrozí také veľké nebezpečenstvo pôrodu. To je radosť, ale napriek tomu že všetky výsledky sú uspokojivé musím stále dodržiavať rady lekára, ležať a vstávať len na toaletu, brať dupfaston a magnézium 4 krát denne.

A tak skoro celé dni prespím… Neostáva mi nič iné, keď chcem donosiť v poriadku našu princeznú. Uvidíme čo bude budúci týždeň v poradni, dúfam že už konečne budem môcť aj vstať s postele a trochu sa hybať, lebo už mi je dlho a chcem ísť konečne nakúpiť výbavičku pre našu princeznú 🙂

Tak držte palčeky milý čitatelia…

Katuš 

Katarina je v 25. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?