Práca, práca – veľa práce…

Budúci týždeň nebude o nič ľahší, lebo opäť máme vianočné trhy a znova to bude potrebné všetko zabezpečiť. A to by nebolo nič náročné, ale robiť toto všetko s veľkým bruškom a ešte zvládnuť aj domácnosť a troch synov. Zaujímavé… ale vidím, že sa to dá a vďaka Bohu za môjho manžela, lebo bez neho by som to nezvládla. Najhoršie sú len tie myšlienky pred všetkým, že ako to celé dopadne. Potom čokoľvek je v konečnom dôsledku ľahšie, ako naše predstavy o situáciach. Aspoň mi ide čas veľmi rýchlo a nepremýšľam nad pôrodom.

Tohto týždňa chcem začať piecť aj medovníčky. Začnem, ale zároveň medovničkami aj skončím, nakoľko si ostatné koláčiky dám piecť niekomu šikovnému a mne to ušetrí veľa času. Navyše, nevypekám najradšej a rada túto zodpovednosť prenechám niekomu inému. Medovnikovú vypekaciu atmosféru si však nenecháme ujsť, nakoľko moji synovia milujú, keď môžu pri pečení asistovať. Sami si vyrábajú svoje medovníky a majú z toho veľkú radosť, keď zistia, že sa ich tvorba dá aj zjesť.

Čoraz viac mam pocit, že bambina ma malo miesta. Kopanie sa zmenilo na akési vytláčanie a pretláčanie. Je to niekedy veľmi bolestivé a obľúbila si právu stranu. Tam pôsobí najviac. Tam mám umiestnenú aj placentu. V poslednom čase som sa pristihla, že mi začínajú vadiť narážky ľudí na moje bruško, termín pôrodu, pohlavie dieťaťa, meno dieťaťa a podobne. Neustále dookola riešim tieto ich otázky.

Najviac ma pobaví, keď sa ma pýtajú, že či čakám prvé dieťatko. Toto sa mi stáva pravidelne. A toto ma pobaví asi najviac, keď im odpoviem že štvrté. Vypleštia na mňa očiská a neveria. Vtedy poviem, že: „áno, ale čakám prvé dievčatko“….

Teším sa na Vianoce, nakoľko príde konečne oddych. Konečne si požehlím perinky a výbavičku a všetko už pripravím, čo je potrebné do pôrodnice. Prala som si všetko už v predstihu, ale k žehleniu som sa zatiaľ nedostala. Verím, že ma pôrod neprekvapí už v decembri, lebo by som nemala pripravenú ani tašku do pôrodnice.

Termín je ešte ďaleko, tak času dosť. Už sa však nemôžem dočkať, ako sa hneď po pôrode, keď ma odnesú na izbu, pretočím a ľahnem si na brucho. Toto som urobila vždy. Sestričky nechápavo pozerali, ale ja som mala vynikajúcu knižku, kde si pamätám, že to odľahčuje hrádzu a že sa maternica rýchlejšie sťahuje do pôvodnej veľkosti. A navyše, po tých mesiacoch ležania len na dvoch stranách tela, je to oslobodzujúci pocit ľahnúť si na bruško. Áno, aj to príde, ale ešte musím voľačo vydržať.

Teda pokračujeme tehuľky a nevzdáme sa…

Tina je v 34. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?