Prehupli sme sa do 13. týždňa

Ako som naposledy spomínala, bola som vo štvrtok v Martine u Dr. Grochala na ultrazvuku v prvom trimestri. Keďže som bola objednaná na 13.00.hod., od rána som sa nevedela dočkať. Kvôli manželovi som to dávala cez týždeň, keďže cez víkend bol odcestovaný v Nemecku. Na poslednú chvíľu to už vyzeralo, že pôjdem sama. Dohodli sme sa, že pred 12.00.hod. pôjdeme z domu. Čo sa samozrejme nekonalo, keďže z práce sa mu ťažko odchádzalo. Samozrejme počas cesty nás čakali prekážky, o ktorých sme samozrejme vedeli (ale manžel pozabudol). Pretože už dlhšiu dobu je uzatvorený prejazd cez Kremnické Bane, tak sme museli ísť asi 15 km obchádzkou.

Zaparkovať pred ordináciou Dr.Grochala bol tiež ďalší problém, tak som utekala z auta o 13.00.hod. len ja sama, s tým, že keď manžel nájde miesto na zaparkovanie, príde za mnou. Nakoniec ale všetko dopadlo ako malo, v čakárni bola predo mnou ešte jedna mamička, tak sme mali čas sa aj trošku ukludniť, napiť a nachystať. U pána doktora je samozrejme všetko tip top. Veľmi milý a láskavý človek. Skvelý prístup k pacientke aj jej doprovodu, v mojom prípade manžela. Čerešničkou na torte bolo len zistenie, že naše dieťa je komplet zdravé, pravdepodobnosť že by malo nejakú vrodenú vadu je asi 1:20 000. Takže sme nesmierne šťastní ľudia, že k nám za chvíľu pribudne krásne zdravé a milované dieťa.

Podľa p.doktora som o 6 dní viac tehotná, ako mi vychádza podľa posledného dňa menštruácie. Aj pri synovi mi práve on najlepšie vyrátal termín pôrodu. Rodila som o 14 dní skôr ako som mala termín podľa poslednej menštruácie. Tak sa necháme prekvapiť, ako sa to vyvinie pri tomto dieťatku. Okrem iného, ja som sa veľmi tešila, že mi pán doktor bude vedieť aspoň na 60 % povedať pohlavie. Všelijako som na neho tlačila, že to nebudem brať na 100 % vážne, že viem, že ešte to môže byť všeličo… no, nepovedal! Spomenula som mu, že u syna pred 4 rokmi bolo vidieť už pohlavie v 12. týždni. Nič nezabralo. Vraj o týždeň-dva, by mi to povedal na 100 %. Teraz nám to nepovie, lebo si ešte sám nie je istý. Ale nevadí, my si počkáme. 🙂

Samozrejme ako každá žena mám už nutkanie nakupovať vecičky, toto by mi trošku uľahčilo vyberanie. A bojím sa, že možno by ma to aj naštartovalo, keďže po synovi mám takmer všetko odložené a zistenie, že je to dievča, by vo mne mohlo vyvolať nákupný ošiaľ plný šatočiek, čeleniek a sukienok. O farebnej škále veci pre dievčatá ani nehovorím. Takže možno je to aj takto dobre.

Cestou domov ma môj muž držal celú cestu za ruku (vďaka Bohu za automatickú prevodovku). Veľa sme toho nenahovorili, ja som celý čas držala v ruke fotku a pozerala na ňu. Ale boli sme veľmi šťastní a ponáhľali sme sa za našou prvou láskou do škôlky. Tomu sa fotka súrodenca z bruška veľmi nepozdávala, pýtal sa, kedy už bude s ním chodiť do škôlky. Ale nakoniec ju pohladkal, a že ju ľúbi, keďže on hovorí, že to bude sestrička. Tak sa pozrite sami na fotku, o ktorú sa s Vami s radosťou podelím.

Riešim možno predčasne ešte jednu dilemu. Pri synovi som mala klasickú postieľku na ktorú mi manžel namontoval kolieska, tú som si potom presúvala po dome ako som sa pohybovala ja. Teraz by som si to chcela uľahčiť s prúteným košíkom na kolieskach. Chcela by som ho kúpiť, mám rôzne názori, pre a proti, či je to dobrá vec a či sa to oplatí kupovať pre jedno dieťa, keďže prvé som odchovala bez toho. Ja som viac naklonená názoru, že to chcem. Manžel povedal že už som to mala mať kúpené a vzápätí dodal, že ešte nekupuj, záruka nám bude pol roka zbytočne plynúť. Kamarátka mi odporučila jednu značku, práve je aj v akcii, tak sa musím veľmi premáhať, aby som to neobjednala. Vystriehnem si akciu aj na jar.

Cez víkend ideme s kamarátmi z Čiech do Tatier, dúfam, že si oddýchneme, nadýchame sa vysokohorského vzduchu a ja Vám o týždeň napíšem ako sme sa mali a čo sme zažili.

 Jana je v 13. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?