„Prekvapko“

Milí čitatelia, píšte nám i naďalej vaše príbehy alebo zážitky, podeľte sa s nami o ne, my ich radi uverejníme i odmeníme. Ďakujeme.

Momentálne som vo štvrtom mesiaci. Nepopieram, že to bol pre nás šok. Už na Silvestra som bola trochu zmätená, keď tampóny stáli niekoľko týždňov chladom.

Po dieťaťi som túžila už dlho, ale moje predstavy boli trochu iné. Chcela som, aby bolo všetko nachystané. Aby sme si najskôr vyriešili bývanie, prácu, aby sme si usporiadali život.

K tehotenskému testu sme sa museli vyslovené donútiť. Strašne sme sa obávali toho, čo sme aj tak tušili. Pozitívny výsledok sa v gynekologickej ambulanci potvrdil. Radostná, ale veľmi prekvapujúca situácia si žiadala svoje.

Milan, môj priateľ, si však v tom čase práve hľadal prácu. Veľmi ho trápilo, ako našu rozrastajúcu rodinu uživí. Bol nezamestnaný asi polroka, hoci nejaké peniaze našetrené mal, ale potrebovali sme sa posunúť.

Chceli sme dom, tak sme našli niečo, v čom sa dalo hneď bývať, neďaleko Bratislavy. Zaplatili sme zálohu, vzali sme si úver, niečo sme si požičali od mojich rodičov.

Všetko sme si prerátali tisíckrát. Počiatočné štádium neistoty a strachu vymenila radosť. Musíme sa tešiť. Chceme. Aj keď to nie je podľa našich ideálov, vieme, že deti sa rodia v oveľa horších podmienkach, než chystáme my.

Prehodili sme sa na šetriaci režim, prestali fajčiť a svadbu odložili na neurčito. Moje prvé mesiace tehotenstva sa niesli v znamení spamätávania sa, prípravy na veľkú životnú zmenu, ale aj ranných nevoľností.

Sústavne mi bolo zle, ráno som vracala, teraz sa to trochu vylepšilo. Chcem si svoje tehotenstvo užiť. Ktovie, či nebude posledné. Uvidím, čo bude nasledovať.

Simona