Prvé týždne tehotenstva a nervozita alias „kosačka na trávu verzus šrotovačka“

Teraz som v 9+3 týždni tehotenstva a rada by som zhrnula všetko to, čo som doposiaľ prežívala. S manželom sme druhé bábätko veľmi chceli, ale aj tak som bola šťastím celá bez seba, že sa nám to konečne znova prihodilo. Počkala som ešte pár dní a navštívila som svojho gynekológa, ktorý mi vzal krv a beta hcg. Výsledok bol viac ako 800 jednotiek. Nakoľko moja nedočkavosť v ten deň rástla, rozhodla som sa vyzdvihnúť si výsledky z laboratória sama ešte v ten istý deň. Pani laborantke mojou radostnou reakciou naskočila husia koža na rukách, zagratulovala mi a ja som od toho okamihu najšťastnejšia žena pod slnkom :-).

Od toho dňa stále študujem, čítam, lustrujem všade možne na internetových stránkach ako asi moje bábätko vyzerá, aké je veľké, čo všetko má vyvinuté, na čo si musí ešte počkať. Prosto nestačím sa čudovať, ako rýchlo rastie. Veď ten vývoj bude dokončený o 3 týždne a od vtedy sa bábätko bude už iba detailne zdokonaľovať, rásť a priberať. Od začiatku som mala snáď všetky základné príznaky ako sú naliate prsia, nafúknuté brucho, závraty, pocit na zvracanie, zmena vôní… Ale čo ma trápi najviac je jeden príznak, ktorý ma nepripravenú dosť zaskočil a tým je nervozita.

S porovnaním s predošlým tehotenstvom som bola skôr citlivka v neustálych dojímavých rozpakoch, kedy som bola schopná citlivých slzičiek už pri reklame na Pampersky. A tiež k mojej mierumilovnej povahe sa tieto prejavy vôbec nehodia. Našťastie mám chápavého manžela, ktorý toto obdobie považuje za prechodné a keď ma tento stav tak o hodinu samú prejde, snaží si to nevšímať a radšej sa na mne zasmeje.

Napríklad včera sa ku mne večer pekne pritúlil a mne to ohromne dobre padlo, pretože som mala pocit, že na zvládnutie vlastných hormónov nie som sama. Možno ste sa s tým už niektorá stretli. Prežívať záchvaty hnevu, agresie, stresu a všetkého podobného čo s týmto negatívnym prejavom súvisí nie je nič príjemné. Na mňa to príde snáď za tri sekundy z ničoho nič. Dokonca som tento stav pomenovala, že potrebujem aby po mne prešla kosačka na trávu, alebo sa nechám zošrotovať, aby som necítila všetky tieto stresové hormóny ako brnenie v každej bunke svojho tela. Dúfam, že ma to do toho 12 týždňa prejde, pretože v odbornej literatúre sa píše, že po 12 týždni sa sprievodné prejavy, ktoré súvisia s prvým trimestrom zmiernia, alebo úplne vymiznú.

Neviem si s tým niekedy rady a tak to riešim tak, že sa idem prejsť. Prechádzky zbožňujem a teším sa na ne. Keď ma to pochytí, idem von, venujem sa iba svojim myšlienkam, predstavám a relaxujem. Kľudne mi stačí 45 minút, pekne s pohybom na čerstvom vzduchu, sama so sebou a s vlastnými myšlienkami, ma to postupne prejde. A kým sa vrátim domov stresové hormóny v mojom krvnom obehu sa úplne rozplynú. Väčšinou chodím na večer, keď už náš dvojročný synček Paťko spokojne spinká v postieľke a môj muž sa môže chvíľu venovať čomu chce.

Majka je v 9. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?