Prvý mesiac spolu

Na začiatok tohto blogu chcem poďakovať všetkým za gratulácie a aj čitatelkám, že moje blogy vôbec čítajú aj keď moje písanie nie je zrovna najlepšie, najpútavejšie ale je hlavne reálne. Rada by som aj niektorým odpísala na komentáre k blogom ale naozaj netuším ako, nevidím tu tie komenty len si ich prečítam v maily 😀 tak skúsim odpovedať sem.

V minulom blogu som sa snažila priebeh príchodu na svet môjho syna skrátiť čo najviac, asi chápete prečo,pretože to bol pre mňa traumatizujúci zážitok. S postupom času a s naplňajúcou láskou, ktorú cítim k nemu a ktorá naplnila náš domov to začínam vnímať lepšie a už ani toľko na to nemyslím, nepremýšlam čo by bolo keby atď. Hlavne keď vidím ako Leonard rastie , začína vnímať, blabotať (ggg), usmievať sa. On je tak dobré bábätko, že niekedy tomu ani neverím, každý deň ďakujem za neho bohu že je tu s nami.

Po 10 dňoch v nemocnici, z toho týžden s malým sme prišli vyčerpaní domov ale za to neskutočne šťastní, že budeme spolu doma. Nemocnica ma tak vyčerpávala, občas som sa ani nespoznávala. Bola som takmer väčšinu času uplakaná, prežívala som strach, nevedomie. Všetko bolo inak ako som si pred pôrodom predstavovala. Ale za to, nás to posilnilo na toľko aby sme si vážili všetko. Môj snúbenec bol tak neuveriteľne starostlivý a empatický, takého muža by som dopriala každej žene, ktorá to vie oceniť. Po pôrode ostal so mnou dva dni v nemocnici a chodil so mnou za malým aj keď to mal dovolené na jiske len raz za deň. Podporoval ma a dodával mi silu. Keďže som bola aj dosť ubolená, pomáhal mi chodiť do sprchy, robil mi jesť..proste staral sa o mňa ako si matka jeho dieťaťa zaslúži a za to mu budem do smrti vďačná.

Príchod domov

Vedela som alebo teda aspoň tušila, že nás čaká doma nejaké prekvapenie, ale že až také tak to nie. Keďže snúbenec točil dva dni reklamu, do nemocnice po nás prišli jeho rodičia. Bolo mi to ľúto ale aspoň sme konečne išli domov. Ako sme prišli domov čakal nás obrovský transparent – Vitaj Leuško, všade samá výzdoba balóniky hocičo.. v obývačke na zemi krásne vibrujúce kresielko, ktoré sme plánovali kúpiť neskôr ale Roman – snúbenec ho na rýchlo večer pred príchodom kúpil aby sme sa potešili. Vo váze krásna kytica, ktorá mi mimochodom vydržala dva týždne. A to najkrajšie z celého prekvapenia bol dojemný list od Romana pre Leonarda. Plakala som od šťastia.

Po hrozných chvílach nám vyšlo slniečko. Nasledovali dni, keď sme si na seba začali zvykať všetci štyria, rátam aj nášho psíka. Tá si na Lea okamžite zvykla a keby mohla celého by ho vyoblizovala. Veľa mamičiek ma počas tehotenstva snažilo pripraviť na to aké to bude. Ale na to vás nevie nikto pripraviť, každé bábätko je iné. Vraj prvý mesiac je najťazší, u nás bol najťažši len prvý tyžden, ktorý sme strávili v nemocnici a ešte možno prvých pár dní doma. Možno to vnímam inak z toho dôvodu že Leuškov príchod na svet bol ťažký a všetko ostatné mi prišlo ako prechádzka rúžovou záhradou.

Že nás bude bolieť bruško? Klop klop nás bruško nebolí. Že sa nevyspíme?  Síce nespím vkuse 8 hodín, a rada by som si pospala viac, ale nie som tak vyčerpaná ako ma strašili a možno ako som si ja sama predstavovala. Zvládam domácnosť, seba aj partnera a synovi nič nechýba. Viem, že ostatné deti sú náročnejšie a vyžadujú si viac pozornosti, starostlivosti takže môžem byť rada. A stále neviem aký bude ďalší mesiac a vlastne aký bude zajtrajšok ale užívam si to neskutočne. Uvedomujem si, že všetko toto záleží od toho aké bábätko je, takže to neberte tak, že sa vychvalujem, že mám čas aj na iné veci ako len na dieťatko, len sa snažím ukázať, že nie všetko bude také „zlé, náročné“ ako strašia niektoré mamičky. Že sa vám na pár mesiacov alebo rokov nezastaví váš život, možno je skoro na takéto slová odo mňa predsa len som čerstvá mamička ale tak to vnímam teraz a tak to cítim.

Akurát dnes sme mali kontrolu u detskej neurologičky. Modlila som sa nech je všetko v poriadku a má pre nás len dobré správy, a tak aj bolo. Dohodli sme si ešte jednu kontrolu keď bude mať Leo 3 mesiace, doktorka ju síce už ani nechcela dať, ale že teda môžeme veď kontrolami u doktorov nič nestratíme a aspoň budeme vedieť, že je všetko ako má byť. Ešte nás v júni čaká poradňa v ambulancii pre rizikových novorodencov. Myslím si, že tam ani nebudeme musieť chodiť keďže Leo je v úplnom poriadku.

A ešte aby som nezabudla. Čitatelka sa ma pýtala v ktorom týždni som rodila. Leonard sa narodil v ukončenom 39.týždni, mal 3370gramov a 51cm. Na poslednej poradni mal rovné 4 kilá, rastie ako z mliečka 🙂

Milujem svoju rodinu a ďakujem bohu za každý krásny strávený deň s nimi.

Všetkým tehulkám-čakatelkám prajem bezproblémové pôrody, bez komplikácií a samozrejme veľa veľa zdravíčka.

Ubehlo to ako voda, ani neviem ako, preto si užívajte aj tie brušká na maximum.

S pozdravom

Sisa