Radosti aj starosti (2)

Čoskoro budem na konci prvého trimestra, konečne, musím si s úľavou vydýchnuť. Pamätám sa ešte na články, ktoré som zvykla čítať keď som čakala Miška, písalo sa v nich o druhom trimestri ako o najbezpečnejšom a najideálnejšom čase v tehotenstve. Tentoraz to takto však nevyzerá, začali ma trapiť tráviace ťažkosti. Bolesti žalúdka začínajú byť horšie a pocity hladu veľmi časté. Ak nejem som hladná, ak niečo zjem bolí ma žalúdok. A k tomu aj pálenie záhy. Naozaj dúfam, že to čoskoro prejde. O dva týždne ma čaká návšteva u svojho gynekológa a určite nesmiem zabudnúť spomenúť mu to.

Ale nič z toho mi nevezme moju obrovskú radosť na bábätko. Pravidelne, čiže niekoľko krát za deň sa pozriem na fotku ultrazvuku. Moja dokonalá malá bábika. Viem že pohlavné orgány budú už výformované, ale ešte ich nie je vidieť. Nedá mi moja zvedavosť. Hlboko vnútri mám pocit, že to bude dievčatko, ale jeden nikdy nevie. Pri Miškovi som napríklad úplne od začiatku vedela, že čakám chlapčeka. Bola som si tým stopercentne istá a keď nám na ultrazvuku oznámili, že je to chlapec, víťazoslávne som zdvihla ruku a povedala: „áááno ja som to vedela“.

Minule som si tak s panikou sadla za počítač a začala prechádzať zoznamami mien. Prešla som všetky historické, novodobé, cudzokrajné a ktovie aké ešte mená, kým som natrafila na tie čo sa mi páčia. Teraz už len čakať na ten okamih, keď mi doktor potvrdí či som sa mýlila a či mám pravdu s dievčatkom. Ale bolo by to nádherné, tak by som mala z každého jedno, chlapčeka aj dievčatko. Ktovie. Len nech bude malinké zdravé.

Deň ďalšej návštevy u lekára je označený v kalendári veľkými písmenami. Iba deväť dní. Tie krátke chvíľky, keď na monitore vidím obrázok svojho drobného zázraku su nenahraditeľné.

Začínam rozmýšľať nad vecami, ktoré budeme potrebovať. Šťastie že väčšina vecí po mojom synčekovi je odložená a v perfektnom stave. Ako napríklad to malinké oblečenie, dupačky a košielky. Postieľka v ktorej drobec spinkal sa bude čoskoro staviať zas. Hračky sa samozrejme tiež vyberú z krabíc a poriadne vydezinfikujú. Jediná vec, ktorú budem musieť kúpiť je kočiarik, ale aj ten som už zahovorila u známej.

Som na seba hrdá toľko vecí treba zariadiť, kedy ma vlastne chytí nervozita a začnem panikáriť? Dôvodov je na to milión, ale mne stále pohráva na perách jemný úsmev. Jediné na čo ja dokážem myslieť sú životy mojich detí. Môjho nádherného synčeka a bábätka, ktoré nosím pod srdcom.

Aedela je v 12. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?