SISA v 28.tt – Lietačky po doktoroch

NACHLADNUTIE A VÁHA

V predošlom blogu som spomínala, že som z nemocnice prišla nachladnutá, našťastie som nemala horúčky ani teploty, len som kašlala ako starý tuberák a soplila. Inak ešte stále sa ma to kúsok drží ale už to nie je také hrozné ako tie prvé dni. Bála som sa, že znova skončím na antibiotikách alebo niečo podobné. Veľký pozor som dávala aj na to aby som nenakazila Leuška, predsa len starať sa sama o seba v chorobe a ešte plus o choré dieťa to dá zabrať, ale tak celkovo nemusí byť predsa chorý aj on. O pár dní ale samozrejme začal sopliť aj on. Našťastie tiež len soplík, občas zakašlal ale som rada, že to bolo len také nachladnutie a nie nič vážnejšie. Tento krát som sa snažila liečiť zázvorovým čajom. Aj keď mi nechutil a cikať som z neho chodila častejšie ako teraz, čo je veeeľmi často, určite mi pomohol v tom najhoršom 🙂

Dokonca ma ani hrdlo nebolelo, čo som bola najviac rada, lebo v takom prípade nezjem skoro nič a keďže len teraz som sa dostala na pôvodnú váhu z pred tehotenstva čo bolo cca 51kg a ja som schudla na 47, takže som pribrala naspäť 4kg, neviem či to mám rátať ako prírastok na váhe alebo to brať, že som na nule. Odhadujem to tak ako pri prvom, že pôjdem rodiť ako cca 60kg, no uvidíme či Vianoce nedobehnú celé dva trimestre a bude zo mňa gulka. Tehotenstvo by som odporúčala aj ako fajn detox v mojom prípade haha.

KONTROLA PO OPERÁCII

Týždeň po operácii sme sa museli dostaviť na kontrolu, ako sa mu hojí ranka či je všetko v poriadku. Meškali sme, bolo veľmi zlé počasie, ale našťastie sme tú kontrolu vybavili celkom rýchlo. Dobrá správa všetko má ako má mať, všetko sa hojí tak ako má, Leuško dokonca s úsmevom balil pani doktorku počas vyšetrenia. Na ďalšiu kontrolu sa treba objednať o mesiac a ja som to stále neurobila, takže hneď ako toto dopíšem idem na to. Dúfam, že tá kontrola bude už posledná aby sme sa zbavili aj urológie, to sa budem veľmi tešiť. Keď sa nás pani doktorka pýtala ako sme sa mali po operácii vravím, že super akoby ho ani neoperovali, takže bola rada aj ona. To čo nám vravela doktorka pri plánovaní operácie, že tie detičky často krát to nevnímajú, nebolí ich to, celkovo je to pre nich omnoho lahšie ako pre dospelého, tak je to pravda 🙂

Cestou domov, sme sa zastavili ešte u mojej gynekologičky po papier do prsníkovej poradňe. Tá moja hrčka sa znova začala ozývať, takže som to hneď išla riešiť. Doktorka to pred tým ani nevidela, teraz som jej to medzi rečou ukázala tak zrazu mala vyplašený výraz, čo ma dosť znepokojilo. Celý deň som potom nad tým rozmýšľala, že ja blbá mala som s tým ísť hneď.

HROZNÝ ZÁŽITOK

Na druhý deň ráno som volala do tej ambulancie či môžem prísť nie som objednaná ale je to akútne, tak jasne, že mám sa zastaviť. Nečakala som skoro ani 5 minút, hneď som išla dnu. Doktor ma pozrel, polovičku vecí som mu nerozumela, nejak si šeptal po pod nos a nechápal prečo sa to neriešilo, ešte keď s tým nebol žiaden problém. Ja som v strese povedala, že ju mám 10 rokov asi a mám ju tam 8 rokov, nespomenula som mu ani že sa raz „vyparila“ a potom znova vrátila, proste som bola v takom strese, že som tam len stála a kývla na všetko čo povedal. Urobil mi sono pretože doktorka mi nedala so sebou žiadne papiere. Potom došiel ďalší doktor z vedlajšej ambulancie akoby o mne vedel, pretože sa bavili, že ju idú „vypustiť“ pozerám či dobre počujem „čo mi s ňou idú robiť?!“ Zalial ma pot a len som sledovala čo sa deje, doktor si ju zmeral a vravel, že asi je tam hnis, hm okej. Myslela som si, že toľko rokov mám v prsníku hnis to je divné nie? ale tak on vie asi lepšie ako ja.. Doktor tam nameral nejaké 2cm a v septembri mala 1,1 cm tak som sa zhrozila, že ako narástla ale podľa mňa to zle nameral, lebo to bola taká rychlovka, že som sa nestihla ani spamätať a už som ležala na koze, on nado mnou s mega ihlou, že mi ten hnis ide vypustiť.

Krvi by sa mi nedorezali v tom momente. Priala som si aby tam bol so mnou moj muž a ja ho mohla stisnúť za ruku. V hlave som si predstavovala, že idem rodiť a nie že ma idú do toho bolavého miesta pichať a niečo mi odtiaľ vyťahovať. Bolelo to ako ani neviem čo, doktor bol ale súcitný a vraví mi “ ja viem, ja viem“ zlatý.. Hovorím si dobre Sisa toto dáš, veď to bude chvíľka len to vytiahne a bude po všetkom.  Haha aká si hlúpučká, doktorovi z toho išlo akurát tak mini niečo čo odovzdal do labáku nech sa pozrú čo sa dnu nachádza, keďže za tie roky mi z toho nikto neodobral vzorku a tak sa vždy len cez sono pozrelo, čo to asi môže byť. Tak pán doktor zhodnotil, že asi sa mýlil a hnis tam nie je, ale bude to asi tuk a všelijaké názvy odborné mi hovoril ale čo vám poviem, jak ich povedal v momente som aj zabudla čo povedal. Dal mi na to mastičku, ktorá by to mohla stiahnuť, keďže mi antibiotiká nechcel dať, lebo som alergická na ampicilin ale ja som si až doma uvedomila, že názov antibiotík ktoré mi povedal som už brala a žiadna reakcia u mňa nenastala, takže mu to na kontrole poviem.

O týždeň mám prísť so všetkými záznamami čo mám ohľadom tej hrčky, s novým sonom ako mi mastička pomohla, ale na sone mi dali termín po ordinačných hodinách pána doktora tak som zvedavá či ho vôbec stihnem ale dohodla som sa so sestričkou že mám prísť skôr a povedať, mu že idem na to sono či je ochotný na mňa počkať. Veľmi som zvedavá aký bude ďalší postup, či tá mastička aspoň troška zaberie, keď nie či mi dá predsa len tie antibiotiká alebo mi to bude chcieť ešte teraz vybrať. Spýtala som sa ho ešte na tú nahlavnejšiu vec čo mi vŕtala v hlave, či by to mohlo nejak ublížiť bábätku, že nie ale prsník je v ohrození alebo dačo také. Tak to už vôbec neviem ako myslel, ja sa chystám kojiť tak dúfam, že sa dá všetko do poriadku a nič mi tam nenaruší. Ale najdôležitejšie je, že to nemá vplyv na dieťa. A vlastne čo sa tam nachádza vôbec to som veľmi zvedavá.

Na dnes by asi aj stačilo, nabudúce teda napíšem ako som dopadla, držte palce a užívajte si túto krásnu jeseň, my si ju napriek chorobe a týmto nepríjemnostiam snažíme užívať čo najviac.

Sisa