Smutné dni sú späť
BUDÚCA MAMIČKA ADELA Další týždeň za mnou. Absolvované sú prvé krvné testy a teraz už len čakať na výsledky. Bolesti v podbrušku boli našťastie vysvetlené ako rast maternice, ale pri prudších bolestiach samozrejme musím za lekárom ihneď. A na moju bolesť hlavy nie je liek, len vydržať, čo sa samozrejme jednoduchšie hovorí ako robí. Paralen neúčinkuje, tak to skúšam väčším príjmom tekutín, ktoré musím aj tak piť viac z dôvodu nachladnutia.
Fyzicky to vyzerá veľmi dobre, škoda len že psychicky na tom nie som až tak dobre. Náladovosť a emocionálnosť sú oveľa väčšie ako predtým. Plačem úplne zo všetkého, stačí že na mňa niekto krivo pozrie. Vyzerá to smiešne ak sa pozriem na to ako píšem, ale naozaj je to pravda. Ono emocionálnosť sa nestratila úplne ani po Miškovi, ale dala sa aspoň ovládať. Teraz nedokážem ani to. Minule som sa rozplakala pri pulte v obchode, keď som predavačke podávala peniaze. Odchádzala som so sklopenou hlavou snažiac sa ukryť slzy. A potom doma sa to zo mňa doslova vylialo. Keď som sedela v kuchyni s hlavou v dlaniach a nariekala tak hlasno a dlho. Môj synček chodil ku mne celý čas, že prečo plačem, že on ma veľmi lúbi, len nech nebudem smutná.
Niekedy sa mi toto všetko zdá úplne nemožné, toto je začiatok môjho piateho mesiaca a tie predošlé štyri som nemala nikoho s kým by som sa o ne mohla podeliť. Možno aj preto toľko sĺz, ktovie. Bolo by naozaj krásne mať pri sebe milujúceho partnera a niekoho kto vám rozumie.
Už aby to rýchlo prešlo, viem že mi bude tehotenstvo chýbať, tak ako mi chýbalo aj Miškove, ale konečne držať v náručí to nádherné dieťatko ktoré nosím pod srdcom sa mi zdá tak veľmi ďaleko.
Adela je v 17. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
-728x409.jpg)
