Som stará?

Prvým snom bola svadba. Tú som stihla už takmer pred šiestimi rokmi a musím priznať, že to bol môj najkrajší deň v živote. Druhým obrovským snom boli dve deti (ideálne chlapec a dievča), čo sa mi tiež akýmsi zázrakom podarilo splniť do bodky 🙂 No a tretím, asi snom bolo bývanie v dome. Tento sen sa mi zatiaľ nesplnil, no verím, že aj to sa nám raz podarí. „Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov“ (Eleanor Roosevelt). Takže neprestávam veriť. Budúci rok už začnem Lucku pripravovať na nástup do škôlky, a ak ju vezmú, vrátim sa späť do práce. Ak ma prepustia – čo je na Slovensku bežnou realitou, budem si hľadať niečo nové. Nieže by som nechcela byť s Luckou doma až do troch rokov a venovať sa jej, ale toto ťažké prežívanie z výplaty do výplaty ma oberá o všetku chuť byť doma a „užívať“ si „ničnerobenie“.
Vráťme sa ale k môjmu sviatku. V deň narodenín som šla s deťmi na prechádzku. Lucku som tlačila v trojkolke, ktorú dostala ona na narodeniny, Tomáško pobehoval okolo nás. Po chvíli prišiel a podal mi tri kúsky trávy ktorú práve odtrhol (pretože to je jeho obľúbená činnosť, sem tam si aj odhryzne a pochváli sa aká dobrota je taký skorocel…) no zrazu vyslovil tie slová, ktoré si budem ešte veľmi dlho pamätať: „Vsetko najvepsie k navodeninám“. Oči mi v tej chvíli zvlhli. Naozaj som to nečakala. Vedela som, že vie, že mám narodeniny, lebo mu to Paľo posledné dni vkuse opakoval…Ale toto? Úplne sám, bez nejakého pošepnutia od Paľa? Dojalo ma to. Keď videl, aká som nesmierne šťastná, začal trhať trávu každé tri roky a s každou mi krásne zablahoželal. Musela som ho zastaviť, inak by mi natrhal všetky kvety, ktoré by cestu domov našiel.

Večer mi ešte zablahoželal Paľo, dali sme si kus vínka a šli sme spať. Hádzala som sa z boka na bok, no nie a nie zaspať. Obkľúčili ma otázky typu: Som už stará? Je niečo, čo by som už v tomto veku mala mať na zozname odfajknuté, ale nemám? (okrem toho domčeka). Premýšľala som celé hodiny. Nakoniec som skonštatovala, že mám asi najkrajší vek 🙂 Mám kde žiť, mám čo jesť, vďaka mojim deťom neviem čo je nuda a to je asi všetko, čo by mala každá tridsiatnička mať 🙂

Budúci víkend sa chystáme k rodičom, kde budeme variť guláš a spoločne moju tridsiatku oslávime. Verím, že prídu všetci pozvaní… 🙂