Späť doma
BUDÚCA MAMIČKA ADELA Veľkonočné sviatky za nami a ja som sa tento rok vôbec nečinila, nevarila, nepiekla, proste som sa tvárila, že Veľká Noc bola len predĺženým víkendom. Celý sme ho s Miškom strávili pozeraním rozprávok a seriálov. Miško staval garáže a vlakové stanice všade kde sa dalo a ja som polihovala na gauči, dokončovala háčkovanú dečku pre bábätko alebo si čítala.
Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk
Trošku mi aj chýba nemocnica, teda nie že by tam bolo tak dobre, ale tam som nebola sama, stále bolo niečo v pohybe a vždy sa dalo s niekým rozprávať. Tak veľmi som si zvykla na život samotára, že až teraz keď som naspäť doma v stereotype, vidím rozdiel. Škoda, že som v nemocnici nemohla mať Miška pri sebe. Ale to by bolo potom asi príliš dokonalé, však. Po všetkých tých infúziach a tabletkách a injekciách sa aj moje schované drobča prebralo, kope čoraz častejšie a silnejšie.
Ja si teraz pripadám ako obrovská guľa, pretože moje pohyby sú obmedzené a často bolestivé. Aj keď s váhou sa držím celkom dobre, si myslím, zatiaľ som pribrala iba štrnásť kíl, pri Miškovi to bolo celých tridsať, áno ja viem, strašne veľa, ale naozaj som to všetko zhodila nejakých osem mesiacov po pôrode.
V utorok ma čaká ultrazvuk, tak som zvedavá akú váhu ma môj chlapček.
Trošku sa aj obávam týždňa číslo tridsaťštyri, v tom sa totiž narodil Miško a nechcem ani myslieť na to, že by sa o týždeň malo narodiť aj bábätko. Jednoducho ešte musí chvíľku vydržať vo vnútri, keď sa mu prihovárame, tak ho prosím aby vzdržal aspoň do konca apríla. Nech má cez dve kilá a nech nám pľúcka fungujú tak ako majú.
S dievčatami z nemocnice se stále v kontakte a Danielka ostáva povinne ležať do pôrodu, takže je možné, že sa aj uvidíme. Ale ja som zaťato povedala, že nabudúce keď sa do nemocnice dostanem, odídem iba s malým Alexom. 😉
Držte sa mamičky
Adela je v 33. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?
-728x409.jpg)
