Spomienky na predchádzajúce pôrody

Zaujímavé sú pohyby dieťatka, ktoré bývajú už dosť silné a niekedy až zabolia. Akoby chcelo zabrať celé bruško. Niekedy ho aj cítim dole aj hore pod hrudníkom súčasne a tak viem, že nám krásne rastie. Moji chalani, keď zareagujem, že „au“!, tak už sa pýtajú, či kope a dajú mi na bruško svoje drobné rúčky. Je to pre nich fascinujúce, že je tam malý človiečik, ktorý sa hýbe vo mne a že je to ich súrodenec.

Usilujem sa im ale vysvetliť, že tie kopnutia mi neubližujú, že aj oni to robili. Som vďačná za každý aj silný pohyb, lebo stále dá o sebe vedieť a pripomenie mi tak, že je tu a že sa mame na neho tešiť. Verím, že je zdravé a že sa má v brušku výborne. Najradšej by som bábo už objala, ale na to si ešte trošku počkáme.

V tomto období, ako som už spomenula v minulom blogu dosť premýšľam nad epidulálnou anestéziou a čítam rôzne za a proti. Našla som viac článkov o tom, že je to super vec a aj odborných výskumov a štúdií, ktoré len potvrdzujú, že je to pre mamičku a dieťa neškodné. A preto premýšľam, že ak nechcem zažiť bolesť, tak sa mi to vidí ako celkom schodná cesta.

Pri druhom pôrode som si bolesti užila až – až a to najmä po vyvolavačke. Myslela som, že to už nezvládnem, čo do intenzity aj trvania. Zvládla som to, no spomienky na bolesť zostali.

Pri treťom pôrode som už vyvolavačku nechcela a vlastne nedovolila som lekárom nič pichnúť, tak bolesti neboli až také intenzívne a paradoxne to trvalo aj kratšie, no ak píšem, že neboli až také intenzivné, myslím tým, že neboli až také, ako pri druhom pôrode, no silne boli.

Tak akosi ma tie myšlienky na blížiaci sa pôrod začali zamestnávať a chcela by som to prežiť čo najmenej bolestivo. A samozrejme, prajem si, aby aj tie nasledujúce týždne boli pokiaľ možno bezbolestné. Vnímanie bolesti je individuálne, teda to čo mňa tak bolelo, vás nemusí, teda neobávajte sa. V podstate môžem potvrdiť, že každý pôrod bol iný.

Teším sa aj na tento.

Tina je v 28. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?