Strach

 Foto: Julia Soos, www.juliasoos.sk

Škoda že to tak rýchlo nefunguje a ja mám pocit, že prasknem každú chvíľu. Ale s radosťou škrtám v kalendári další týždeň, keď sa mi podarilo udržať malinké v sebe a to znamená, že týždeň číslo tridsať päť je tu a pomaly a isto sa blížime ku koncu ôsmeho mesiaca. To s tými mesiacmi a týždňami je trocha mätúce. Potom sú tu tie kalendárne a lunárne mesiace. Ale ak sa budem riadiť svojimi kalendárnymi mesiacmi, tak koniec apríla je koniec mojho ôsmeho mesiaca, pretože aj dátum narodenia môjho malého potomka padá na koniec mája. Neviem kedy som použila slovo koniec v jednej vete toľkokrát. 😀

Zajtra ma čaká vyšetrenie u svojho gynekológa, na čo sa aj teším, pretože som zvedavá, čo všetko spôsobili bolesti, ktoré mám, odkedy ma pustili z nemocnice, tam dolu. Minule sme sa s kamoškou smiali na tom, že ma lekár pošle ihneď do pôrodnice a dieťa bude von do konca týždňa. Čo by som aj brala, pretože sa drobčeka už neviem dočkať, ale zasa bude mi chýbať v brušku. Ten pocit že keď je vo mne, tak ho dokážem uchrániť oveľa viac ako von. Ja som totiž jedna z tých matiek, ktoré navonok vyzerajú silné a odvážne a nerozhodí ich vôbec nič, modrina či odreté koleno je predsa v pohode. Angličania majú na to takú vetičku, že „Babies bounce“. Ale pravda je taká, že aj napriek ostrieľaným rokom slobodnej matky a ženy samoživiteľky aj ja spanikárim a podľahnem stresu a keď moj syn berie odrážadlo motorku do školky a šialene brázdi ulicu, ja za ním hystericky kričím: „Pomaly Miškoooo, pozor na autááááá!“

A onedlho to bude dvojnásobný strach, pretože synovia už budú dvaja. A pre mňa sú od počiatku do konca stredobodom vesmíru nech sa deje čokoľvek.

Držte mi palčeky pršteky mamičky, aby som to zvládla do konca daľšieho týždňa. Pekný deň. : -)

 Adela je v 35. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?