> Blogy > Tina >Tretí týždeň v znamení dojčenia…
Tretí týždeň v znamení dojčenia…
MAMIČKA TINA Tretí týždeň sa nesie v troch slovách: „kojiť, kojiť, kojiť. Áno, mám pocit, že nič iné nerobím, len dojčím. Ale nie, tak mala samozrejme aj spinka a aj keď bdie, tak vie byť pokojná, ale prikrmujem už iba večer a aj to vypije cez cievku niečo len okolo 40 ml. Nakoľko však chcem, aby mliečka mala Karinka viac, tak usilujem sa ju neustále prikladať. Vlastne vždy, keď si pýta. No a Karin si pýta takmer vždy, keď je hore.
Teším sa, keď sa toto už nejako učeše, lebo momentálne mám z toho veľký chaos. Aj pri chalanoch to bolo také a potom sa to už ustálilo a dostalo do normálnych koľají. Posledného som aj prikrmovala, no zároveň dojčila. Jeho som kojila cca 7 mesiacov. Motivácia na ukončenie kojenia bolo iba to, že v noci nič iné nechcel, len spinkať pri prsníku a celú noc sať a sať. A nakoľko som to už nezvládala, tak som to postupne ukončila. A potom spinkal už od vtedy celú noc.
Niekedy si kladiem otázku, prečo to kojenie je akoby vedecká disciplína. Veď mamičky a laktačné poradkyne neriešia nič iné, len či ma babo dosť, či priberá, ako mať viac mliečka a pod. Ale úplne to chápem, veď ide o zdravý vývoj bábätka a my maminky, chceme dať babätku to najlepšie. Ale pozor, už nikdy neurobím to, čo sa mi stalo s mojim druhorodeným synom.
Moja laktačná poradkyňa ma taktiež neustále len pobadala, aby som kojila a kojila, prikladala a prikladala a ja som to aj robila. A robila som to celé 4 mesiace. Asi po treťom mesiaci však synátor už nepriberal a stolica zozelenela. No bolo to znakom toho, že mal malo mliečka, ale laktačná poradkyňa napriek tomu ma len pobadala, aby som sa nevzdávala a pokračovala v kojení. Aby som neprikrmovala. Poslúchla som ju.
Synček mal zle výsledky krvi a tak sme sa dostali do nemocnice. Boli sme tam síce len tri dni, ale prišli sme na to, že hladoval a aj z toho mal zle výsledky krvi. Tam som ho akútne naučila piť z fľaše (veď šlo o život), tak som ani nerozmýšľala, či mu chytí prsník po tom, ako sa to naučí z fľaše. Ale chytil aj prsník, aj z fľaše sa naučil piť a tak som od vtedy začala prikrmovať.
Bolo mi až do plaču a stále mi je, keď si na to spomeniem, ako som ho vyhladovala. Upokojujem sa tým, že som chcela pre neho len to najlepšie a som vďačná Bohu, že ho vtedy ochránil. Od vtedy už prospieval veľmi pekne a bola som spokojná ja a aj on. A aj imunitu má ako slon :-D.
Pri Karinke som si povedala, že nebudem ju trápiť a vlastne ani seba. Uvidím ako bude prospievať a keď bude potrebné, tak aj cez fľašu ju naučím piť. No kojiť by som určite chcela, teda len tak sa nevzdám. Boli sme aj v poradni, kde ju doktorka prevážila, ale nakoľko to bolo len prvý-krát, vysvetlila mi, že zatiaľ váha Karinky je len orientačná, nakoľko každá váha váži ináč a toto bude váha, podľa ktorej sa budeme od teraz orientovať.
Samozrejme, že mala viac ako keď nás prepúšťali z pôrodnice, ale po tom týždni to nebolo veľa. Tak uvidíme. Budeme ďalej kojiť, kojiť a kojiť a čas všetko ukáže, či to ma zmysel. Mliečka je opäť viac ako minulého týždňa, tak v stredu, keď pôjdeme opäť do poradne, tak som zvedavá, koľko bude vážiť.