Túžba dojčiť mi pomohla vydržať
VÁŠ PRÍBEH O DOJČENÍ. Minulý rok v októbri sa mi narodil prvý synček Lukáško. Myslela som si, že s dojčením problémy nebudú, lebo mliečko sa mi spustilo už na tretí deň po pôrode. Ale ako to väčšinou býva, nie je všetko tak, ako si plánujeme.
S prvými pokusmi dojčenia prišli i prvé trápenia. O bolestiach prsníkov a bradaviek ani nehovorím, horšie bolo to, že synček sa vedel prisať iba na pravý prsník.
Na ľavom som totiž mala vtiahnutú bradavku a malému to nešlo vytiahnuť. Keď sa mu to aj podarilo, tak len časť, mňa to bolelo a skončilo sa to popraskaním a krvácaním bradavky.
Rozhodla som sa, že ho budem dojčiť len z pravého prsníka a ľavý si budem odsávať, aby som nestratila mliečko. Po dvoch týždňoch som si ho skúšala znovu priložiť cez klobúčik, lenže drobcovi sa to nepáčilo.
Nevedel cicať, išlo mu málo mliečka. Tak som klobúčik odložila a skúsila to bez neho. Popraskanie a krvácanie sa však opakovalo.
Vrátila som sa späť k odsávačke. V tom, aby som nepoľavila a vydržala, mi pomohli kamarátky, čo už mali deti, časopisy aj internet.
Po ďalších dvoch-troch týždňoch som si malého skúsila priložiť znova a konečne sa prisal. Bola som šťastná, že už môžem dojčiť z oboch prsníkov a menej často.
Dnes má Lukáško sedem mesiacov a stále ho dojčím, aj keď sme už začali s polievkami a ovocím. Bradavky ma ešte občas bolia, no stojí to za to…
Katka Filipková
-728x409.jpg)
