Už máme náušničky ;-)

Akosi sme sa zabehli a teraz sa už vytvára aj pravidelnejší denný a nočný režim. Malá zatiaľ väčšinu dňa prespí, ale aj to spinkanie a bdenie už naberá na pravidelnosti a s tým súvisí aj kŕmenie. Vďaka tomu si už viem aj naplánovať niektoré aktivity počas dňa. Dokonca podarilo sa mi už aj odbehnúť ku kaderníčke, pripadne niečo si na seba po pôrode kúpiť. Manžel sa zodpovedne ujal úlohy opatrovateľa. Samozrejme bolo to v čase, keď som vedela, že má Karin najdlhší spánok.

Ak som už spomenula, že som si bola urobiť radosť kúpou nejakých kúskov na seba, tak priznám sa, že aj keď som nepribrala počas tehotenstva veľa, tak ani mesiac po pôrode, to nie je s mojou postavou také ľahké. Schudla som niečo vyše 10 kg, ale to popôrodné bruško je ešte vidieť a tak pri mojom sebakritickom pohľade do zrkadla to pri množstve veci skončilo tak, že som ich uložila späť do regálov. Povedala som tým pekným kúskom, že o nie dlho sa pre ne vrátim. Ak pôjde všetko dobre, čo sa počasia týka a aj zdravia, tak začiatkom apríla by som chcela začať behať.

Počas tehotenstva som behala do konca šiesteho mesiaca, tak verím, že nebude ťažké nabehnúť do športového režimu. Mojim bežeckým a športovým cieľom vôbec je zabehnúť prv pol-maratón a potom aj maratón. Desiatku už mam súťažne za sebou.

No a čo sa náušničiek týka, tak už v pôrodnici som chcela, aby mala Karinka náušničky. Od jej narodenia sa mi to akosi nedarilo presadiť, nakoľko vždy niečo do toho vošlo. Konečne však je už parádnica a tešíme sa z náušničiek. Až doteraz vždy keď som na ňu pozrela, mala som pocit, že je to jeden s mojich synov. Veď bábätka sa podobajú a zvlášť ak je medzi nimi súrodenecká podoba, no od kedy má Karin náušničky, tak je to naozaj dievčatko.

Ako som už spomínala v niektorom z predchádzajúcich blogov, práve preto som sa ju snažila obliekať do ružového, aby som ten pocit nemala, že je to opäť chalan. Ale toto pochopí asi len mamina, ktorá mala po sebe viac chalanov a zrazu sa jej narodí dievčatko alebo naopak.