V 20. týždni to prišlo…

Môj manžel bol vo vytržení a radosť na jeho tvári bolo badať oveľa viac ako zvyčajne. Viem, že by sa tešil aj na dievča, ale takto to bola radosť zmiešaná s prekvapením. Keďže sme už naše bábätko oslovovali v ženskom rode a syn mu hovoril, že sestrička. Teraz mu pomaličky vysvetľujeme, že sestrička je vlastne braček. On sa tvári, že sa teší oveľa viac, tak dúfam, že mu to vydrží dlhšie ako 5 minút po prvej návšteve mňa v pôrodnici.

Ja sa musím priznať, že podľa úplne inému priebehu tehotenstva, som trošku dúfala, že by sme mohli mať párik, ale iné dieťa, iný priebeh tehotenstva. Z istotou môžem teraz prehlásiť, že žiadne babské povery na zistenie pohlavia, pripadne tehotenské symptómy vôbec nefungujú. Alebo teda nefungujú na mne! Ešte aj podľa čínskeho kalendára to malo byť dievča. Takže milé dámy/matky/ženy, robte si detičky ako sa na to cítite, jedzte a robte čo vám vyhovuje, pretože nič vám nezaručí pohlavie dieťatka.

Na záver tohto môjho poznatku mi nedá opäť a zas spomenúť, že môjho druhého syna milujem aj napriek tomu, že ma už niekedy veru poriadne kope. Hlavne počas noci, keď sa mi niečo pekné sníva. Zobudím sa, pohladkám ho, poviem mu, aby pekne spinkal a funguje to. Kúsok sa spolieham, že to bude podobné aj keď sa narodí a bude na mňa dobručký a bude mu chutiť mliečko, ktoré mu v noci ponúknem. Sladko zaspinká a spolu si budeme užívať tie najkrajšie chvíle na svete. Niekedy, keď nad tým premýšľam tak, ako napríklad teraz, sa pristihnem pri tom, ako sa usmievam. Priznávam sa, veľmi sa teším keď už bude medzi nami. A teraz ešte viac premýšľam o tom, aké budú na budúci rok u nás Vianoce vo štvorici. Čakajú nás krásne chvíle. Všetko budeme prežívať znovu, kočíkovanie, kúpanie, prebaľovanie, prikrmovanie a atď., atď…

Už sme si zvykli, že máme doma veľkého chlapa, ktorý sa sám napapá, oblečie, obuje, uprace si hračky. Dokonca sa sám osprchuje, utrie a oblečie do pyžamka. V podstate sme „zleniveli“ a stali sa z nás kontrolóri a nie vykonávači týchto každodenných povinností. O tom, že náš veľký chlap chodí od malička s nami všade na dovolenky ani nehovorím. Teraz to bude zaujímavejšie a aj preto sa na to teším.

Tento týždeň sme samozrejme museli dokončiť vianočnú prípravu. K tomu už v mojich rituáloch každoročne patrí okrem výzdoby domu aj upratovanie. Neviem si predstaviť, že by som vyložila alebo zavesila veniec na dvere, ktoré by neboli umyté. Nech si hovorí kto chce, čo chce. Ja mám zdravé ruky, bruško ma neobmedzuje, cítim sa v poriadku. Takže všetko sa dá aj popri práci, dieťati a rastúcemu brušku. Pomaličky, postupne, kúsok po kúsku a samozrejme za asistencie môjho syna. Spolu sme upiekli ešte zopár suchších koláčikov a koncom týždňa sme kúpili krásny živý vianočný stromček. O jeho zdobení a Vianociach vám s radosťou napíšem v budúcom blogu. Už sa neviem dočkať. 🙂 

Jana je v 20. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?