> Blogy > rajcanovajana_30096 >V 23. týždni na bále a 24. týždeň nás čaká v Tatrách…
V 23. týždni na bále a 24. týždeň nás čaká v Tatrách…
KLUB TEHULIEK! JANA Tak, ako každý rok, aj tento som sa veľmi tešila na bál. Šaty som kupovala na poslednú chvíľu. To síce nebýva u mňa zvykom, ale teraz to tak muselo byť, kvôli každým dňom narastajúcemu brušku. Aj napriek tomu, že som si ich vybrala a aj kúpila dva týždne pred bálom, mala som pár dní pred ním aj tak stres, či ich zapnem.
S veľmi maličkou dušičkou som si ich vo štvrtok večer skúšala, na moje šťastie a prekvapenie, som ešte nejaké tie centimetre mala k dobru. Bál sa konal v piatok, takže som nemala čas na kaderníčku, kozmetičku, prípadne iné ženy, ktoré nám pomáhajú aby sme sa cítili krásne.
Po práci som rýchlo išla po syna do škôlky a spolu s ním 25 kilometrov po moju maminu. Keďže inú au pair nemám, pomohla nám ako vždy ona. Na ňu sa môžem spoľahnúť, že ju syn ľúbi, že sa o neho postará, dá mu jesť, piť a rada sa s ním hrá. Syn je s ňou spokojný a ona je šťastná, že sa mu môže osamote venovať. Jediné čo som zabezpečila bolo, že pred odchodom som syna osprchovala a obliekol sa už do pyžamka. Tak to tak vyšlo, že kým som sa spamätala a všetko nachystala, bolo šesť hodín a o pol siedmej sme plánovali ísť z domu.
No zistila som, ako vždy, že za tých 30 minút sa dá urobiť neskutočne veľa a to pripraviť sa na ples a vyzerať ako princezná. Tak ma totiž pomenoval môj syn. Okrem iného povedal, že chce so mnou tancovať, aby som bola šťastná princezná. Tak sme si ešte stihli dať nejaký ten tanček a odišli sme s manželom na bál. Napriek tomu, že ja veľmi rada tancujem, tento raz som to obmedzila na minimum, čo samozrejme ocenil manžel. Dokonca boli chvíľky, keď ma sám volal tancovať.
Po polnoci mi začalo tvrdnúť bruško, ale bola som na to pripravená, a dala som si magnézium. Horšie bolo, že okolo jednej v noci som cítila, ako mi opuchajú nohy. Doslova sa mi sandále zarezávali do nôh. Vtedy som si uvedomila, že som si ich za celý deň ani na chvíľku nevyložila a neodpočinula si ani pár minút. Bolesť sa stupňovala, tancovať už nebolo vôbec možné a preto sme sa o pol tretej už nachádzali doma. Neskutočne som sa tešila na vlažnú sprchu a na posteľ. Syn a starká nás nechali vyspať a ja sama som sa zobudila o deviatej. Takže skvelé, už teraz rozmýšľam, ako to vymyslíme na budúci rok. 🙂
Okrem bálu som sa v nedeľu vybrala s kamarátkami-mamičkami do kina na najnovší film z pera Evity. Ďalšie skvelé odreagovanie a zabavenie sa. O sexepíle hercov a vášnivých scénach vo filme radšej písať nebudem. Ešte by som dostala chuť na môjho manžela a to by takto v práci nebol dobrý nápad. Každopádne v ten večer skonštatoval, že na takéto filmy môžem chodiť do kina s kamoškami aj častejšie… 🙂 Takže sa to oplatí, keďže mi tehotné máme dokázateľne zvýšenú chuť na sex.
Okrem kina sme stihli aj kávičku, koláčik a čo to poobzerať v obchodoch. Samozrejme som si nič nekúpila, pretože sa cítim ako hroch a tehotenského oblečenia v obchodoch akosi ubúda. Pamätám si, že pri synovi som si kúpila krásne tehotenské oblečenie hneď v niekoľkých obchodoch. Teraz som v nákupnom centre našla až jeden obchod, kde mi bolo povedané, že tieto veci už vypredávajú a nebudú sa dopĺňať. Samozrejme moju veľkosť mali vo veciach, ktoré by som tak maximálne nosila na jogu. Čiže pre mňa zbytočná investícia, keďže jogu absolvujem v akomkoľvek tričku a legínach za desať euro. Ale nič mi to neubralo na dobrej nálade a rozhodnutí, že takéto „babské“ výlety musíme absolvovať častejšie. Preto sme sa už teraz dohodli, že vo februári ideme na pána dokonalého (rozumej pána Grey-a) a na nový diel jeho 50 odtieňov.
PS: V piatok sa chystáme na predĺžený víkend do Tatier. V najbližšom blogu vám o tom napíšem…
Jana je v 24. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?