Vianoce za nami a 21. týždeň pred nami

Áno, je pravda, že to všetko rýchlo letí, a ja to vidím nie len na zväčšujúcom sa brušku, ale hlavne na synovi, ktorý nám rastie pred očami. Ale čo už narobíme, nemôžeme to ovplyvniť, sem-tam si povzdychnem aj ja, že to letí, ale, aby som to opakovala stále, to nie. Pretože už to počúvam z každej strany, nemám sa niekedy k tomu chuť ani vyjadriť, len prikývnem hlavou a tvárim sa, že ma to zaujíma.

A čo sa týka toho predvianočného zhonu, tak ten dosť dobre nechápem a dúfam, že nepochopím, ani keď budem mať dve deti. Vianoce a príprava na ne, je v našej domácnosti samozrejme na mne. A vôbec sa nesťažujem, ani mi to nejako neprekáža. Práveže sa z toho teším a veľmi ma to baví. Dokonca som si tento rok ešte aj doviezla sama domov (samozrejme za nakládky predavača a vykládky manžela) živý Vianočný stromček. Darčeky kupujem už od septembra, tak sa vyhnem niekoľkým problémom. Prvým je, že z blížiacimi Vianocami mi rástlo bruško a tým sa aj obmedzila schopnosť niekoľko hodinového nakupovania. Takže som si to aj z toho dôvodu nechcela nechať na poslednú chvíľu. Ďalší dôvod je ten, že pred Vianocami je navyše všade strašne veľa ľudí. A v neposlednom rade, už od septembra vyzvedám a rozmýšľam, čo by si príbuzní priali a tým odpadá stres, z toho, že kúpim nejakú hlúposť, ktorú obdarovaný ani nechcel.

Výzdobu a všetky nákupy tejto vianočnej výzdoby realizujem za asistencia syna. Keď som sa rozhodla, že bude všetko ladené do biela, bolo treba takmer všetky ozdoby nakúpiť nové. Pomáhal mi pri výbere ozdôb a musím povedať, že ho to hádam aj bavilo, pretože iné nákupy zvládame s odretými ušami, čo sa o týchto nedalo povedať. Samozrejme dekorácie a výzdoba girland je jeho parketa, keďže veľmi rád tvorí a dekoruje, a ešte radšej všetko lepí s tavnou pištoľou.

Samozrejme, že nám to spolu dlhšie trvalo, a bolo treba na neho dávať pozor, aby si neublížil, ale tieto chvíle, keď niečo robíme spolu za to stoja. To isté platí aj o pečení Vianočných koláčikov. Priznávam sa, takto verejne, že nechápem ženy, ktoré rozprávajú pred Vianocami o tom, ako nemajú napečené. Nevynímajúc ženy, ktoré nepečú, lebo ich to nebaví, alebo na to fakt nemajú čas, pretože majú ťažkú alebo časovo náročnú prácu.

Z dôvodu, že keď to fakt nestíham, tak si dám upiecť, alebo ma to nebaví, tak si dám tiež upiecť. Ale nebudem o tom rozprávať, že to nemám urobené. Oveľa viac si cením ženy, ktoré sa k tomu priznajú, a povedia, nebaví ma to, upečie mi mama. Alebo 23. si idem do cukrárne po koláče. Alebo sa naopak snažia a aj keď to možno nedopadne najlepšie, nevzdajú to, lebo manžel s deťmi pojedia aj čokoládkové (rozumej pripečené) nepodarky.

Už som to niekoľko krát spomínala, že ja miesto rečí, uprednostňujem skutky. A aj keď s bruškom to nie je to, čo obvykle, plus so synom od cukru a kuchyňou od múky, všetko sme zvládli bez stresu. Nebudem predsa stresovať nenarodené dieťa s Vianocami a manžela so špinavou kuchyňou. 🙂 Občas som si musela medzi pečením a domácimi prácami chvíľku poležať na gauči, pretože ma malý v brušku neskutočne tlačil, ale to zase bavilo môjho syna obkladať ma autíčkami. Takže všetkým želám všetky Vianoce bez stresu, lebo Vianoce tak ako prídu, aj VŽDY odídu…

Jana je v 21. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?