Začali sme 10. týždeň…

Moje plánované druhé tehotenstvo si zatiaľ veľmi užívam a spolu s manželom a 3,5 ročným synom sa na bábätko veľmi tešíme. Aj keď syn občas spomenie, keď sa ho opýtam či chce sestričku, zdutý odpovie: „Ja ju nechcem, ani ju neľúbim!“ Pri hlbšom riešení či mu to prinesie aj nejaké benefity sa už k tomu stavia trochu inak a už ju strašne ľúbi, a chce už aby sa narodila. To, že mu to zrejme zo začiatku prinesie viac mínusom, ako plusov, chudáčik zatiaľ nechápe a ani ho s tým oboznamovať nemienim. Predsa len, chcem si ho užiť ako jedináčika ako sa len dá, kým sa ešte dá. A status skvelej matky si tým narúšať nemienim… 🙂

Vrátim sa k tej našej leteckej dovolenke. Na iné problémy a ťažkosti spojené s tehotenstvom príde čas iné týždne. Dieťatko sme plánovali, podarilo sa nám (nedá mi nenapísať vďaka Bohu) po mesiaci. Chceli sme, aby sa narodilo v podobnom čase ako syn, takto bude medzi nimi mesiac, plus teda 4 roky. Rátali sme s tým, že to príde rýchlo, keďže syn sa nám podaril na prvý pokus (rozumej nie sexu ako takému, ale sexu bez akejkoľvek ochrany). Napriek tomu je tu tá možnosť, že to príde neskôr, tak sme si plánovali ešte jednu dovolenku koncom leta.

Týždeň pred rezervovaným letom som nedostala menštruáciu. Hneď som vedela, že som tehotná. Lenže dovolenku som rušiť nechcela, keďže aj ja som si chcela ešte oddýchnuť, syn sa tešil, manžel tiež, že odíde z firmy. Pretože on pokiaľ nie je mimo SK, tak je stále prinajlepšom na telefóne. Tak som si začala čítať rôzne skupinové debaty na všemožných fórach. A prišla som k záveru, že pokiaľ sa niečo nestane dieťatku v lietadle, je to hádam čistý zázrak. Ešte šťastie, že mi tehotenstvom nepreplo (zatiaľ) úplne. A zdravý úsudok funguje, nerobila som si z toho nič.

Teda snažila som sa, pretože takéto zaručené informácie vedia riadne nahlodať už aj tak hormónami nahlodanú psychiku. Tak som pekne počkala na poradňu k mojej gynekologičke a opýtala som sa jej na jej názor. Našťastie mám skvelú gynekologičku, ktorá mi veľmi pomohla keď som rodila môjho prvého syna a preto mám na pôrod, len tie najlepšie spomienky. Ako lekárka mi síce nepovedala priamo, že choď, kľudne, neboj sa ničoho… Ale mi vysvetlila, že pri takýchto relatívne kratších letoch ožiarenie nie je také ako pri medzikontinentálnych letoch. A že riziko, že budem tam ležať na pláži, je také isté, ako keď budem doma ležať na gauči.

Tak sme si so spokojným svedomím dovolenku zaplatili, zbalili sa a odleteli na týždeň k moru. Dovolenku sme si užili hádam všetci. Ja o niečo viac ako môj manžel, pretože náš syn je vždy pri mori viac nalepený na ňom, ako na mne. Na jednej strane s ním je väčšia sranda, na tobogánoch, pri šnorchlovaní či pri chytaní rôznych živočíchov v mori. A jednak preto, že manžel mi už nedovolil malého dvíhať na ruky, predsa len do 20 kg mu už veľa nechýba. Takže ku všetkým zaručeným diskusiám a hoaxo-maniačkám by som veľmi rada napísala, choďte na dovolenku ak nemáte žiadne problémy, ak sa na to cítite, a oddýchnite si pokiaľ sa dá. A opáľte sa samozrejme. 🙂

Jana je v 10. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?