Žeby posledné dni tehotenstva?

Potom mi gynekológ dá len papier, v ktorý deň sa mám hlásiť na pôrodnici, ak neporodím do 26.1. Teda neviem ako presne to je, lebo vtedy mám termín pôrodu a myslím, že je tam ešte nejaký limit po termíne, ale aj tak už dlho nebudeme 2v1. Malej som dohovárala, že von bude mať viac miesta a že už sa na ňu veľmi tešíme a že už ma aj kočiarik a všetko, ale ona si hovie. Tak akosi si začínam zvykať na to, že to tak je a niekedy sa pristihnem aj pri tom, že akoby to už malo byť takto navždy… Nastala akási rezignácia a vzdala som sa, nechala som to tak, že nech to príde, kedy má. Prestala som siliť pôrod, lebo spôsobovalo mi to frustráciu a bola som nervózna.

„Trochu“ ma ale stále znervozňujú tie otázky typu. Ty si ešte nerodila? Alebo: Kedy už ideš rodiť a podobné otázky. Akoby som to vedela ovplyvniť. Tak nejaké praktiky už vyskúšané boli, ale ešte píšem tehotenský blok, takže zrejme nezabrali. Onedlho sa zabudne aj na to a bude to všetko len minulosťou, tak si to tak nechcem pripúšťať. Začala som sa teraz v 39. týždni tehotenstva viac hýbať a dokonca si dávam aj vychádzky, ktoré boli 4 km dlhé. Pri jednej takej som už mala také kontrakcie, že som šla volať manželovi, nech pre mňa príde, ale ustalo to.

Minulý týždeň bolo príjemné počasie, tak som to využila a od vtedy aj lepšie spím. Konečne som sa tento týždeň normálne vyspala. Môj recept: ak nemôžete spať tehuľky a ste zdravé, tak odporúčam chôdzu, chôdzu, veľa chôdze… Škoda len, že som na to neprišla skôr. Úplne odišiel syndróm nervóznych nôh a niekedy na to stačili len 2 km chôdze. Úžasné. Celkovo som začala lepšie spať až sa mi to normálne zapáčilo. Mám už aj viac voľná a teda viac času na domácnosť a to všetko teraz, keď už ma byť koniec. No ak by som si mala vybrať medzi pokračovaním tohto stavu a pôrodom, tak moja odpoveď je jednoznačná…

Tento týždeň, ak to stihnem a myslím si že áno, mám v pláne ešte napísať pôrodný plán a dať na jeden papier všetky informácie, ktoré sa ma pred pôrodom môžu pýtať. Dostanú to pekne všetko na papieri a ja sa môžem sústrediť na pôrod. Jednou z mojich túžob je nedostať infúziu oxitocínu. Toto zvýrazním červenou. Totiž, už som takto rodila a bolo to hrozné. Kontrakcie sa akoby zbláznili, bolesť bola na nevydržanie a jednoducho, celé zle. Potom som zažila pôrod bez umelého oxitocínu, kde som rodila takmer ako divožienka bez všetkého a bolo to znesiteľné a aj tie posledné kontrakcie a tlaky bolo možné prežiť.

Celé toto tehotenstvo sa mi zdá akési dlhé a už je tu takmer koniec. Posledné dni ešte dve v jednom tele a potom nastanú iné povinnosti. Uvedomujem si, že môj spánok už nebude znova závisieť odo mňa, či sa prejdem veľa alebo malo, bude prispôsobený novému členovi rodiny. Veľmi sa teším na moment, keď budem mať po tom s vedomím, že všetko dopadlo dobre. Zažila som to trikrát a neviem, ale asi som nezažila lepší pocit v živote, ako keď som ležala po pôrode ešte na pôrodnom stole, už prikrytá, hotová a s vedomým, že som porodila krásne dieťa a mám to za sebou.

Tina je v 40. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?