Zle spávam…

Veľmi rada som spávala s pocitom, že má postieľku hneď pri mne. Veľmi rada som ho v noci keď spinkal hladkala a s radosťou ho v noci zakrývala. On si na to aj zvykol, a zo spania mi rozprával, aby som ho cmučkala, alebo škrabkala. Teraz to robím každý večer keď zaspáva vo svojej izbe a vždy myslím na to, aké by to bolo, keby som nebola tehotná a nečakala druhého malého „mojkáčika“, ktorý bude za chvíľku okupovať miesto vedľa mňa v našej spálni.

Viem, že je to tak ale správne. Sám bez plaču večer zaspáva, celú noc prespí, navzájom sa nerušíme. A navyše sa mi z mužom lepšie vyspíme. Až do teraz som to za tie mesiace tak pociťovala. Tešila som sa, že si v noci poriadne oddýchnem a načerpám sily, ktoré sa mi zídu po pôrode. Dúfam preto, že to nebude trvať dlho a vráti sa to späť do pôvodného stavu. Možno som si len rozhádzala režim cez sviatky. Keďže ma bolievalo pod bruško, zvykla som si cez obed so synom poležať a často to skončilo tak, že som zaspala. Tým pádom som chodila večer spávať neskôr a už je problém na svete. Teda myslím, že… teda chcela by som, aby to bolo tým. Zobudím sa aj na malý ruch, maličký kopanec v brušku a už som hodinu hore. Vstať sa mi nechce, že by som išla napríklad žehliť. Pretože viem, že ráno vstávam, šoférujem a v práci by som to asi nezvládla. Tak len ležím, rozmýšľam a hladkám si bruško.

K tým zlým snom sa nejdem veľmi vyjadrovať, no, často sa mi sníva, či budú moje deti zdravé, šťastné a milované. To prvé si najviac prajem na celučičkom svete. O tie zvyšné body sa postarám s manželom ja. Jedna kamarátka mi povedala, že tým, že máš dve deti sa neprestaneš menej báť o to prvé a strach sa rozdelí na polovicu. Začneš sa ešte viac báť o obe a denno denný strach o obe deti bude každodennou súčasťou tvojho denného režimu. Poviem vám, že ma veľmi neutešila, ale začínam to už teraz pociťovať, že mala úplnú pravdu. A to neprospieva ani mne, ani malinkému v brušku, dokonca mi niekoľko krát denne tvrdne bruško. Stáva sa mi to čoraz častejšie, hlavne, keď sa pristihnem ako sa ponáhľam, na to si musím dávať pozor. Pretože moju vrtuľu v zadku som si od nového roku nastavila na pomalejší mod.

A ešte mi bruško tvrdne napríklad, keď mám stres, nemávam ho veľa, ale podarí sa niekedy aj neplánovane. Napríklad včera som na ceste dostala taký šmyk, že som celú cestu s malým do škôlky išla najpomalšie ako sa len dalo. No celý čas s tvrdým bruškom. Okrem toho som našťastie prišla na to, čo spôsobovalo moje bolesti panvy, ktoré som opisovala v predošlom blogu. Indície smerujú k necvičeniu jógy.

Po dvoch týždňoch som si zacvičila úplne ľahké jógové cviky a čuduj sa svete, panva ma úplne prestala bolieť. To, že sa mi rozširuje mi potvrdila nie len moja doktorka, ale vidím to aj na oblečení. Niektoré legíny, nie, že nenatiahnem na bruško, ale ich ani len cez boky nenavlečiem. Chvíľu som mala z toho depku, ale nákupy nových vecí to trošičku zmiernili :-). Tak sa snažím teraz cvičiť aspoň 2-3 krát do týždňa. Zopár cvikov na podložke, niekoľko na fit lopte a končím v stoji a pri tehotenskom pozdrave slnka. Z toho vyplýva, že aj poradňa dopadla dobre.

Dávky magnézia sa zmenili na 2 tabletky ráno, jeden prášok na obed a ďalšie 2 tabletky večer. Ale nie je to silné magnézium. A niekedy si dám len po jednej tabletke, ale je to menej ako keď som si sama naordinovala 2 prášky Magnosolvu denne. Pretože je to spolu silnejšie, ako takto.

Takže sme všetci šťastní a spokojní a tešíme sa na bál. Na ktorý sa v piatok s manželom a kamarátmi chystáme. Chodíme každý rok, a rozhodli sme sa, že keďže sa cítim dobre, že tento rok nevynecháme. Budúci nadpis bude znieť: v 23. týždni na bále a 24. týždeň nás čaká v Tatrách…

Jana je v 23. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?