Ani som nedúfala, že to pride tak skoro, s priaťeľom sme sa viac krát rozprávali o našej budúcnosti a samozrejme došla debata aj na bábätko. Keď sme sa rozhodli, že do toho ideme, na výlete v Rumunsku ma priateľ požiadal o ruku a tak sme naše plány trošku prehodnotili, teda, že najprv svadba potom dieťa. No ale viete ako to chodí – človek mieni, pán Boh mení – a tak sa náš prvý plán stal skutočnosťou keď sme o necelé dva mesiace po zásnubách zistili, že dieťatko je na ceste, vďaka meškajúcej menštruácii, ktorú som nejak neregistrovala, pretože ma bruško bolelo akoby mala každú chvíľku prísť, no ona bola stale nedohľadne. A keď mi začalo byť zle z jedla. Tak sme hneď utekali do obchodu kúpiť pár testov a čarovná palička nám ukázala dve krásne čiarky.
Prvé emócie boli neopísateľné, hneď sme sa s touto úžasnou novinkou zdôverili tým najbližším. A začali sme sa pripravovať, na príchod našej malej lásky, ktorá nám naplní srdcia láskou o pár mesiacov. Keď sme s priateľom prvý krát uvideli našu malú guličku na ultrazvuku, bolo to tak krásné a neuveriteľné, ale je to naozaj pravda.
Aj keď sa mi to zdá ako celá večnosť, tento týždeň je už 15. v poradí. Začal sa veľmi príjemne, so snúbencom a jeho babičkou sme navštívili divadelné predstavenie Na skle maľované, ktoré sme jej kúpili ako darček k narodeninám ešte v auguste. Už po príchode z divadla som cítila, trošku silnejšie bolesti v podbrušku no moc som im nevenovala pozornosť. Pondelnajšie ráno bolo také ako iné rána. Keď som sa konečne vytrepala z postele, čo mi dáva dosť zabrať, ked’že som veľký milovník spánku a hlavne teraz ako tehotná. Vyvenčila som nášu fenku – Tuči a vybrala sa do práce.
Komplikacie
Chodievam autobusom a prvé mesiace som si zvykla že mi nebývalo najlepšie hlavne počas cesty do práce, no nejak som to pretrpela. No tento krát mi prišlo zle ale aj bolesť v podbrušku sa vrátila, bola silná a intenzívna. Hneď som volala kolegyni ako som vystúpila, že cestu do práce asi nezvládnem. Počkala som ju a ona ma zaviezla na pohotovosť. Odtiaľ nás poslali hneď na klinickú gynekologickú ambulanciu, kde ma pán doktor vyšetril a spravil ultrazvuk. Veľmi ma prekvapil, keď povedal, že si ma tam nechajú, no nemohla som nesúhlasiť. Ďalej nasledovalo EKG, výsledky boli dobré.
Potom som sa nahlásila na gynekologicko-pôrodníckom oddelení a tam som aj ostala ležať. Tam tiež nasledovalo pár vyšetrení, no k bolesti pribudlo aj špinenie. Doktorka, ktorá ma prijala mi tiež spravila ultrazvuk a skontrolovala bábätko, váha aj miery sedeli na daný týždeň a všetko ostatné bolo v poriadku. Opäť som počula jeho srdiečko – to je krásný pocit!
Ďalšie dva dni som strávila v nemocnici, bez akýchkoľvek iných vyšetrení, nasadili mi lieky a ja som sa mohla unudiť k smrti. Len som sa každú chvíľku modlila, nech ma už pustia domov a nech je všetko v poriadku. Po veľmi dlhej dobe som sa cítila taka opustená, no našťastie štvrtok ráno došiel na rannú vizitu lekár, ktorý povedal, že môžem ísť pokojne domov a tam oddychovať, keďže mi žiadne vyšetrenia nerobia a môj stav sa zlepšil. Celá od radosti som ihneď volala priateľovi nech rýchlo pride po mňa. No ale poznáte to kým dali dokopy všetky papiere ubehlo dosť času, no nakoniec som sa dočkala a na obed som už bola v teple domova s mojimi najbližšími.
Pobyt v nemocnici nebol tak zlý ako som si predstavovala, personál bol milý, jedlo nemocničné takže niet čo vytknút. Našťastie sme obaja s maličkým v poriadku a to je najdôležitejšie. Dúfam že ďalší týždeň budem mať pre Vás lepšie správy. Majte sa pekne a užívajte si toto krásne obdobie. 🙂
Sisa
Sisa je v 15. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?