Zúbky

Dokonca mi chýba to moje megabruško. Teda lepšie povedané, ten pocit jemnučkých kopančekov, ktoré už asi nikdy cítiť nebudem.

S Lucinkou chodíme na kurz plávania a celkom sa jej tam páči. Síce len kým jej nikto nepolieva hlavičku vodou. 😀 to už vopred začne „skákať“, aby dala jasne najavo, že s tým máme konečne prestať. Najviac sa jej ale nepáči, keď ju vo vode položím na chrbátik a namočia sa jej ušká. To už sa pridá aj hlasový prejav. No nič, musí si zvyknúť. Nechcem, aby z nej bol taký bojko ako je Tomáško. Ten doteraz neznesie vodu na hlave, pritom v bazéne by vydržal aj pol dňa.

Keby tie kurzy toľko nestáli, určite by sme chodili s obidvomi deťmi až kým sa nenaučia plávať, ale dať 90 eur (na jedno dieťa) mesačne z dvesto eurového rodičáku teda nie je malina. Toto dostali pod stromček a ak nevyhrám prvú cenu v športke, asi tak skoro na druhý kurz nepôjdu.

S Tomáškom som začala chodiť aj na gymnastiku. Celkom sa mu tam páči, ibaže aj to sú dosť vysoké finančné náklady navyše. Veď len cesta do Mikuláša a späť čo to stojí, plus vstupné… Ale dnes je všetko drahé. Toto beriem len ako alternatívu vzhľadom za nepriaznivé počasie, keď máme celý deň riadnu čľapkanicu, ktorá noc čo noc zamrzne. Snehu je na sánkovanie málo a keď je o pol piatej vonka tma, je ťažké vymyslieť nejakú dobrú aktivitu.

Tomáška sme po Novom roku presťahovali do detskej izby, ale stále tam nespáva úplne sám. Palo spí na vedľajšej posteli, pretože Tomi sa stále v noci budí a kontroluje, či nie je sám. Ale úspech je aj to, že nemal problém s tým, že už nebude s nami v spálni. Ráno keď Palo odíde do roboty, nechá otvorené dvere, aby som ho počula, keď bude na mňa ráno kričať, aby som ho prišla hľadať. Je to jeho obľúbená hra. Skryje sa pod paplón, a síce mu nohy trčia, tvári sa, že je priesvitný a ja ho hľadám po celej izbe. Pritom sa rehoce a keď sa náhodou opýtam „Kde siii?“ spod paplóna zakričí „Tuuuuuuuu!“ 😀 Aké je to detstvo nádherné…

Lucinka posledné noci strašne zle spávala. Dôvod bol jasný. Zúbky. Spodné ďasienka jej navreli ešte v decembri, no po pár dňoch odpuchli a po zúbku ani chýru, ani slychu. Zato som si všimla, že sa jej tlačia hore štyri zúbky. Do úst mi nedovolila len tak pozrieť a tak som sa každý deň snažila nahmatať prstom, či sa už prerezal aspoň jeden, alebo nie. Už už to vyzeralo, že je prerezaný, keď u zrazu zacítim zúbok dole. Potvora jedna 😀 z ničoho nič sa tam zjavil. Na druhý deň sa jej prerezal aj horný a o tri dni na to aj druhý dolný. Čiže za päť dní jej vyšli tri zúbky a ďalšie tri sú na ceste. Očakávala by som, že druhá horná jednotka, ale nieee, tlačí sa jej horná dvojka vedľa tej jednotky, ktorú už má von. To, že sú s Tomáškom súrodenci nezaprie. Spodné dva zúbky má presne tak isto krivé, ako narástli jemu. Ibaže jej rastú krivo aj tie horné. Ešte nech jej bradavica na nose narastie a bude z nej dokonalá „bosorka“. 😀

Lucinka sa už pár týždňov stavia na štyri a hojdá sa na nich, no loziť sa vôbec nechystá. Bruško má stále slabé, a síce sa na štyri zodvihne, chrbátik má úplne prehnutý nadol. Takže ešte si pár týždňov počkáme, kým sa trochu spevní, aby mohla začať loziť. Zato plazenie jej ide stále lepšie a lepšie a už sa nepohybuje len v malom okruhu, ale chodí snoriť po všetkých izbách. Musím ju mať stále na očiach, inak pchá do úst všetko čo nájde, a po Tomáškovi toho na zemi ostane stále neúrekom. Aj dnes sa dusila odhryznutým kúskom z nejakej krabice.

Pomaličky ju učím ukázať, aká veľká sa naspinkala. Ukázať pá pá a ťap ťap ťapušky už vie, tak musíme pridať niečo nové. A podarilo sa jej zopakovať prvé slovíčko: „Mňam.“ 😀 Okrem toho vie povedať „Dde je“ a „Daj“ ale ani jedno nehovorí cielene, len ich vie vysloviť. Žiadne ma-ma, ta-ta, da-da, ba-ba… To sa jej nedarí. Dúfam, že sa jej čoskoro rozviaže jazýček. 🙂