Baby LIVE! Matej (11): Kojila som ho už aj na poli

Všetko beží akosi prirýchlo a s Maťkom ešte viac. Niekedy pomaly ani nestačím sledovať, aký je deň. Zaznamenám len začiatok alebo koniec týždňa, ráno alebo večer, ale ide to tak rýchlo, že si väčšinou uvedomujem iba to, čo nestíham urobiť. Matej je totiž spokojný len vtedy, keď sa mu neustále venujeme.

Les ho dokonale uspáva

Skvelé je to, že už je jar a nemusíme byť celý deň doma, ale môžeme hocikedy vybehnúť na prechádzku. Tam, kde bývame, sú krásne lesné chodníky a sú dosť široké, takže sa tam dostaneme aj s kočíkom. Tento týždeň už máme za sebou jeden náučný chodník, aj keď Matej ho celý prespal. Na čerstvom vzduchu sa mu veľmi dobre spí, keď je v lese, kde všetko krásne vonia, dokáže prespať aj tri – štyri hodiny. Perfektné je, že tieto prechádzky prospievajú nielen jemu, ale aj mne. Pohyb a čerstvý vzduch si vychutnávam. Pri každej prechádzke okrem toho zažívame rôzne dobrodružstvá…

Na výlete

Nové techniky kojenia sa hodia

Pri poslednom našom výletiku si napríklad Matej zas dobre pospal, nechcela som ho teda pred odchodom z lesa budiť, aby som ho nakojila. Myslela som si, že si ešte pospí, kým prejdeme civilizáciou domov. Samozrejme, hneď ako sme sa dostali na priestor, kde nebolo práve možné kŕmenie, sa Matej zobudil a pýtal si mliečko. A to teda poriadne výrazne – nahlas. Mala som už niekoľko kilometrov za sebou a bola som dosť unavená, ale nič iné mi neostávalo ako zrýchliť krok a ponáhľať sa domov.

Cestou som hľadala miesto, kde by bolo možné čo najrýchlejšie uhasiť Matejov veľký hlad, lebo jeho plač sa už rozliehal celou ulicou a priťahoval všetky pohľady okoloidúcich. Ešte sme mali pred sebou asi päť minút cesty, keď sa konečne také miesto naskytlo. Za jedným domom sa dalo vyjsť na pole. Bol najvyšší čas, lebo Maťko bol absolútne neutíšiteľný a hlad dával stále viac najavo skoro celou pästičkou v ústach. Vybehli sme teda rýchlo na pole, kde som odparkovala kočík, Maťka z neho vybrala a konečne sa mohol do sýtosti najesť. Veľmi sa mi hodilo to, že som sa nedávno naučila kojiť po sediačky.

Alergia sa zatiaľ neozýva

Máme za sebou prvé prechádzky lesom a som rada, že alergia na peľ nám zatiaľ nekomplikuje život. Dúfam aj, že to tak ostane a že Mateja nakoniec ani nepostihne. Aj doma sa snažíme o pekné prostredie, všade kam sa dalo, som nasadila kvety rôznych druhov. Na tie alergická nie som, ale v záhrade je už vysoká tráva, ktorá čaká na pokosenie. Manžel sa po práci venuje Matejovi, aby som sa ja mohla venovať tomu, k čomu som sa poriadne nedostala počas dňa. Takže Maťko nás oboch neustále zamestnáva, ale aspoň, že sa pri ňom striedame.

Kolíska plná plaču

Sused ponúkol, že nám požičia na rok kolísku, tak sme si mysleli, že by sme ho v nej mohli občas uspať. Teraz sa väčšinou Matej dá totiž uspať len v náručí a keď ho chceme položiť do postieľky, hneď sa zobudí a začne mrnkať.
Kolísku sme teda plní očakávania priviezli, našli jej vhodné miesto a dúfali, že sa v nej Maťkovi bude páčiť. Chvíľu to tak aj vyzeralo, Matej sa v kolíske usmieval, ale do pol minúty už bola kolíska plná kriku a náš poklad sa utíšil, až keď bol opäť v mojom náručí.

Uvedomujeme si však, že takéto obdobie trvá v porovnaní s celým ľudským životom len krátko, preto si ho vychutnávame každý deň a nechceli by sme to zmeniť.
Je to krásne, že je Maťko na nás úplne závislý a všetko ostatné je zatiaľ druhoradé. Chceme mu dať toľko lásky a blízkosti, koľko si pýta. Budem sa tešiť aj jeho väčšej samostatnosti, ale zatiaľ sa teším z tejto veľkej potreby byť s nami čo najviac, najdlhšie a najbližšie. Čas je vzácny, veď malý rastie tak rýchlo, už má dva mesiace a dva týždne.

Vaša Maja