babyweb.sk > Bábätko > Baby LIVE! > BABY LIVE! Matej (16): Manžel mal úraz, no aspoň sme všetci traja spolu
BABY LIVE! Matej (16): Manžel mal úraz, no aspoň sme všetci traja spolu
Mám za sebou ozaj akčný týždeň. Jeho výsledkom bola napríklad sadra na manželovej ruke či Matejovo prechladnutie. A hoci nebude môcť drahý pre zlomenú ruku mesiac poriadne pracovať, musíme sa tešiť aspoň z toho, že budeme viac spolu. Najskôr som sa trošku obávala, ako bude úraz manžel vnímať, no keď mi povedal, že takto budeme aspoň viac spolu, upokojila som sa. Začneme sa teda tešiť mesiacu v trojici.
Týždeň plný nečakaných udalostí, nezačal nijako nezvyčajne. Rozhodli sme sa, že Mateja vezmeme na dlhšiu prechádzku do lesa. Tu prišlo moje prvé tohtotýždňové prekvapenie. Matej si prechádzku neskutočne užíval, les sledoval doslova s vyvalenými očami, bol nadšený.
Lesné dieťatko
Naša plánovaná výprava začala v aute. Les máme síce blízko, no aby sme šetrili čas, vyviezli sme sa k nemu čo najbližšie. Najprv sme sa však poriadne natreli prípravkom proti hmyzu a musím povedať, že aj keď som po celý čas počula neustále bzučanie okolo uší, na konci sme nemali ani jeden štípanec.
V lese sme boli štyri hodiny, Matej si za ten čas dvakrát vypýtal mliečko, ale inak sa len niesol v babyvaku a neprestával sa tešiť z neustále sa meniaceho prostredia.
Neskôr, keď sme boli v meste, ho prostredie až tak nezaujalo ako príroda, aj keď v babyvaku sa veľmi rád nosí. Takéto prechádzky sa mu naozaj páčia a dokonca sa nám podarilo spolu nájsť aj zopár krásnych hríbov. Rozmýšľala som, že z môjho Mateja by bol v budúcnosti dobrý skaut. No to je samozrejme teraz ešte ďaleká budúcnosť, zatiaľ ho však k tomu môžeme výchovou nasmerovať.
Bolesti a nevoľnosť
Už na tomto našom výlete, sme zistili, že manžela veľmi bolí ruka, ktorú si zranil, keď kopal pri dome. Nemohol dokonca ani niesť babyvak. Takže som Maťka niesla ja, no nevadilo mi to, a ani by som Maťka nikomu inému v tej chvíli nedala, lebo ma to celé bavilo, hoci má Maťko už svoju váhu. Po celý čas bol otočený smerom von a bola som prekvapená, ako krásne vydržal držať hlavičku počas celej prechádzky a ako ho to neprestávalo baviť.
Náš zážitok v lese kazilo však to, že manžela okrem bolesti ruky, trápil aj jeho celkový zdravotný stav, cítil sa zle. To sme však ešte nevedeli prečo.
Spojila nás sadra
Na druhý deň sme všetci išli na vyšetrenie s manželom, lebo jeho ruka bola poriadne napuchnutá. S Maťkom sme čakali, ako to s ním dopadne. No a ostali sme prekvapení, keď drahý vyšiel od lekára pekne so zasadrovanou rukou. Náš najbližší každodenný život sa tak teda riadne zmenil.
Dobré je to, že najbližší mesiac budeme všetci traja spolu po celý deň. Nie, že by som mala radosť z manželovho úrazu, ale ako aj on povedal – všetko zlé je na niečo dobré. Tak som sa tešila, že si napriek tomu konečne vychutnáme nerušenú rodinnú idylku po celý deň.
Onedlho štyri mesiace
Navštívili sme aj jednu moju kamarátku v inom meste, ktorá porodila dievčatko na druhý deň ako ja. Jej dcéra je váhou taká istá ako Maťko, takže sme si potvrdili, že jeho veľkosť je normálna a každé dieťa je individuálne. V poslednom čase som totiž stretávala deti, ktoré mali Matejovu váhu a výšku ako pol ročné, no a Matej bude mať 4. mesiace až 1. júla.
Manžel dostal počas PNky cez deň aj nejaký čas na vychádzky, takže nemusí byť obmedzený len na pobyt doma a môžeme sa spolu občas vybrať aj von. Naše plány však opäť kazí počasie, tento rok je jún naozaj zvláštny – často je počasie ako na jeseň, medzitým sa však mihne pár dní s letnými horúčavami. Najhorší je ten častý dážď. Pomaly už prestávam veriť, že si tento rok užijeme príjemné počasie, lebo je jún a my sme zas museli začať prikurovať.
Choroby nechceme!
Neustále zmeny počasia nechali následky aj na našom zdraví, najprv sa to prejavilo ako vždy na manželovi. Začal kýchať, pobolievala ho hlava, čo sa javilo ako klasické prechladnutie, potom to postihlo aj mňa, no a na koniec aj Mateja. Prvý deň to bolo najhoršie, Maťko bol nervózny z plného nosa a nepomáhali ani kvapky a neustále odsávanie. Celý deň prespal, večer sme si dali našu prvú spoločnú vaňu a pred spaním kvapky proti nachladnutiu pre dojčatá. Tou vaňou som ho chcela trochu rozptýliť, čo sa mi aj podarilo, mohol si v nej trochu zaplávať a aj nosík sa mu lepšie uvoľnil. Na noc som zas vytiahla teplejšiu perinu a na druhý deň už začalo byť lepšie a Maťko sa nám konečne aj trochu usmial.
Najbližší týždeň nás opäť čaká lekárka. Takže vám potom poviem, ako to dopadlo. Chcem sa jej opýtať, ako ďalej postupovať, keď bude Maťko ešte chorý. No dúfam, že sa to bude zlepšovať.
Maja + Matej