BABY LIVE! Matej (19): Niekedy mám problém udržať otvorené oči

V poslednom čase som si všimla, ako Maťko zosilnel. Je to silák, cítim to podľa toho, ako stíska ruky. Okrem toho sa každým dňom viac a viac dokáže udržať v sede. Ešte síce, samozrejme, potrebuje naše podpretie, no z chrbátika na bruško sa už pretočí sám bez akýchkoľvek problémov.

Je to náročné

Ako je Maťko pohyblivejší, začína so svojimi „cvikmi“ už pekne skoro ráno v postieľke. Prevracia sa, otáča, vrtí až sa nakoniec zasekne v postieľke naprieč. No a vtedy musím vstať, vyslobodiť ho z tej polohy a Matejko je rád, že sa mu podarilo zaujať ma. Najzaujímavejšie je to pre mňa, keď sa mi podarí zaspať okolo jedenástej, o pol dvanástej si Maťko vypýta svoju nočnú dávku mlieka, o druhej ďalšiu a pol piatej sa už na mňa usmieva z postieľky usmiaty a plný energie.

Obzvlášť je to pre mňa ťažké vtedy, keď mám za sebou náročný deň plný domácich prác. Vtedy mám ozaj čo robiť, aby som dokázala udržať oči otvorené, kým sa Matej neupokojí a nechá mi ešte aspoň hodinku na spánok. Je to však tolerantné a chápavé dieťatko, takže mi tú hodinku väčšinou nechá, strčí si palec do úst a cmúľa si ho až kým nezaspí.

Musím ho však mať vedľa seba v posteli a aj keď je maličký, nakoniec dokáže zaplniť skoro celú moju časť postele. Keď sa potom znova zobudí, dá mi jednoznačne najavo, že spánku už naozaj bolo dosť a tak odhodlane vstanem a môžeme začať náš deň…

Urobili sme súkromné ihrisko

Naše dni sa teraz odohrávajú vonku. Maťka nebaví byť zavretý doma, rád objavuje a sleduje nové veci. Väčšinu času preto trávime na záhrade. Vinič sa poriadne rozrástol a vytvoril nad nami príjemné tienidlo, takže sme pod ním urobili z matracov Maťkovi letisko na ktorom sa môže gúľať. Má tam zaparkovaný aj kočík s vajíčkom, v ktorom môže sedieť a všade dookola som rozvešala rôzne hračky. Podľa mňa sa tam má ako v raji, mne sa o takom ihrisku, keď som bola malá, mohlo iba snívať. S manželom mu vymýšľame stále nové vylepšenia, rozmýšľame, kde by sa mu najlepšie hodila v budúcnosti hojdačka, v pláne je aj malý drevený domček, ktorý sami vyrobíme. Všetko nás to veľmi baví, ako keby sme boli znova deťmi. Možno si takto plníme naše detské sny.

Plníme si detské sny

Keď som bola malá ja, veľmi som túžila po drevenom domčeku, do ktorého by som sa mohla sama schovať. Túžila som byť vonku, mať záhon kvetov a krásnu pestrú krhličku na ne. Keďže v tom čase som bývala v paneláku, nebolo to možné. Teraz sa mi všelijaké takéto priania vybavujú a teším sa, že môžu byť naplnené. Manžel to prežíva podobne, naposledy opravil nedostatky okolo studne, čo chýbalo zamuroval a ešte to celé ozdobil farebnou mozaikou. Podarilo sa mu to viac-menej ľavou rukou, lebo na pravú dostal ešte na dva týždne ortézu, takže si ešte zopár dní užívame spoločný čas.

Maťko vodu miluje

Od nášho suseda sme navyše do našej „dovolenkovej destinácie“ dostali veľký bazén, kupoval si totiž nový. Škoda len, že to Maťko veľmi nevie oceniť, no jeho čas ešte príde. Myslím, že mu zatiaľ úplne postačí vanička a ležadlo, lebo aj tak ešte nevie sedieť. Vo vaničke sa môže čľapkať, lebo pobyt vo vode má strašne rád a aspoň bude nejaký čas aj „na voľno“, lebo v takomto teple mu musí byť v plienke dosť horúco. Obliekať sa ho teraz tiež snažím len to ľahkého tielka, lebo posledné dni je ozaj sparno.

Takto si my teda užívame prázdniny, až na tú únavu sme veľmi spokojní.