Baby LIVE! Matej (2): Rozkošný spachtoš

Máme za sebou už aj prvú návštevu pani doktorky. Prišla pozrieť, ako sa nášmu Matejovi darí. Bola veľmi milá a Matejovi sa prihovárala. Popočúvala ho, ukázala nám, ako ho správne masírovať, polohovať a postupne s ním cvičiť. Dala si dva prsty na jeho bruško a keď po nich poklepala, ozval sa taký dutý zvuk. To vraj znamená, že bruško je mierne nafúknuté.

Ukázala nám preto, že treba pokrčiť nožičky, priložiť ich z bokov k brušku, pritlačiť a pomaly potiahnuť smerom dolu. Je to jednoduché a verím, že to bude fungovať. Matej všetky pokusy na ňom nechápavo sledoval.

Boj so sirupom

Lekárka ma potešila aj slovami, že Matej vyzerá byť úplne zdravý. Jaj, tak krásne slová…. Trápila ma len jedna vec, že mal zanesený jazýček. Bóraxom, ktorý mi odporučili v nemocnici, to už nešlo vyčistiť. Opýtala som sa, čo robím zle a pani doktorka nám predpísala sirupček – Diflucan. Ten by to mal vraj vyčistiť jednorázovo.

Manžel ho šiel hneď na druhý deň ráno kúpiť a prišiel aj s presným dávkovaním – každý tretí deň, trikrát. Len to asi nerátali s naším Matejom, ten si so sirupom ľahko poradil. Doktorka nám síce vravela, že je to bez príchuti a že to bude znášať dobre, ale len čo sme to začali Maťkovi po kvapkách aplikovať, sa najprv dogrckal a potom rozplakal.

Chyba bola asi aj v tom, že sme mu to dali po kojení. Potom si zbieral tekutinu v ústach a po viacerých kvapkách celý obsah vypľul, neverila by som, že týždenný človiečik dokáže byť taký vynaliezavý…
Nakoniec sa nám ale podarilo dostať do neho aspoň polovičnú dávku.

Hovorí zvukmi – je spokojný

Medzičasom mi už ani kojenie nerobí problémy. Buď som si zvykla, alebo som sa to naučila, jednoducho to prišlo samo. Chrbát ma prestával bolieť a Maťko sa zdokonalil v prisávaní sa. Mlieka mám dostatok a myslím, že sa už aj stabilizovalo množstvo. Prvé návaly mlieka boli totiž šialené, musela som si ho odsávať aj uprostred noci.

Pomaly sme si Maťkom spravili denný režim, párkrát sme ho upravili, no výsledok je asi takýto: v noci budenie asi trikrát – o dvanástej, o tretej a piatej, papanie, prebaľovanie, pričom väčšinou hneď spánok, čo sa mi zdá ideálne. V horšom prípade Maťko trochu mrnčí v postieľke a do hodiny, hodiny a pol zaspí, čo je stále ideálne, keď to porovnám s našimi ťažkými
začiatkami v nemocnici, keď sme boli väčšiu časť noci hore.

Cez deň pije približne každé dve hodiny a tiež väčšinou po tom zaspí a doobeda je dve hodiny hore. Maťko je zatiaľ veľmi spokojné bábo, dokonca skoro vôbec neplače a všetko vie vyjadriť zvukovými efektmi. K jeho slovníku patrí – spokojné odfukovanie, hladné pitie a jemné mrnkanie, takže spolu harmonické bytie… Musím povedať, že s Matejom nemáme žiaden problém a som za to neskutočne vďačná. Kúpeľ má rád, kúpeme sa každý deň poobede v 37 stupňovej vode s pridaním olejčeka na suchú pokožku.

Ten najkrajší úsmev

Maťko má dokonca už aj svoj originálny nábytok. Keďže je manžel stolár, vyrobil pre Maťka prebaľovací pult. Funguje na spôsob komody, takže všetky vecičky z mojej skrine, má Maťko už vo svojom nábytku. Takto si spolu nažívame počas druhého týždňa a sme šťastní. Najmä, keď vidím Maťka, ako sa na mňa usmeje tým svojím krásnym a čistým úsmevom. Niekde som čítala, že mimika tváre bábätka ešte v podstate nič neznamená, ale keď som videla jeho prvý úsmev, vyhŕkli mi slzy do očí, v živote som nevidela nič krajšie… Každým dňom cítim, ako sa náš vzťah prehlbuje a je to úplne nová dimenzia. S manželom sa nevieme nasýtiť tohto zázraku a striedame sa pri ňom, aj keď spí. Máme ho položeného na posteli a neustále ho obdivujeme, naša eufória neutícha.

Už sme boli aj na prechádzke

Koncom druhého týždňa sme si dali krátku prechádzku po čerstvom vzduchu, poriadne sme Mateja zabalili do teplých vecí, deky a fusaku a išli sme vyskúšať nový kočík. Maťko celú prechádzku prespal, takže keď sme sa vrátili, ani nevedel, že niekde bol.

Žltačka pomaly ustupuje, tváričku už má ružovú, iba očné bielka sú ešte trochu žlté, ale každým dňom sa to lepší. Vystavujeme ho čo najviac dennému svetlu, aby sa to čím skôr vyčistilo. Všetci sme spokojní a veľmi si prajem, aby to tak ostalo a mohli sme si túto idylku vychutnávať na veky. Aj keď poznám príslovie, malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti… Tak musíme veriť, že naše starosti budú najmä radosti.

Zatiaľ to tak je, náš malý veľa prespí, minimálne 18 hodín denne.

Dnes, v piatok 19. marca má presne 19 dní. Ráta sa nám to ľahko, keďže sa narodil 1. marca.

Vaša mamička Maja