BABY LIVE! Matej (20): Opäť sa všetko točí okolo počasia

Keď slniečko hrialo na maximum, museli sme ostať opäť zavretí doma. Počas dňa sa nedal ani nos vystrčiť zo dverí. Naša „dovolenka“ na záhrade sa tak opäť preniesla dovnútra. Vychádzali sme von až okolo siedmej, a to nadýchať sa čerstvejšieho vzduchu, popolievať kvety a malú zeleninovú záhradku, potom sme sa väčšinou vykúpali a čakali, či sa vzduch aspoň trochu občerství.

Energia, kde si?

V tej strašnej horúčave, som sa počas dňa ledva dokázala pohybovať, na obed okolo dvanástej som už bola úplne bez energie, a to aj napriek tomu, že sme si s Maťkom dopriali viackrát za deň vlažnú sprchu. Vaničku som už ani nenapĺňala, rovno sme šli do vane a aspoň na chvíľu sa tak osviežiť. Pomáha to však len nakrátko a keď je Maťko zas prepotený, ovlažujem ho aspoň mokrým uteráčikom – jemne mu ho prikladám na nôžky, rúčky a na krk, pokiaľ vidím, že sa mu to páči a že ho to občerstvuje. Všetky denné aktivity v záhrade sme prerušili a zas sa len pozeráme von oknom, teda pokiaľ aj to nemusíme mať pre silné slnko zastreté.

Čakala nás preplnená čakáreň

V týchto tropických dňoch nás však čakal jeden povinný výlet – za lekármi. Mali sme plánovanú kontrolu kĺbikov u doktora, ktorého ordinačné hodiny začínali o jednej a končili o tretej. Chodba bola už tradične naplnená čakajúcimi mamičkami s deťmi, bolo ich tam asi 40. Deti kričali, alebo spali a všade bol neuveriteľne vydýchaný vzduch, takže sa čudujem, že tam nikto za ten čas neodpadol. Teplota vzduchu sa pohybovala nad tridsať stupňov a keď sa mi podarilo otvoriť niektoré z okien, vždy ho po chvíli nejaká mamička v dobrej vôli zatvorila.

Neostávalo nám nič iné iba zaťať zuby, teda v Maťkovom prípade ešte stále len ďasná, a vydržať.

Keď si trochu pospal, išla som sa s ním trochu poprechádzať po priestoroch nemocnice, kde sa aspoň trochu pohyboval vzduch a keď sme sa nadýchali, pokračovali sme v trpiteľskom čakaní. Našťastie doktor prišiel len s polhodinovým meškaním a potom to už išlo rýchlo, takže do hodiny sme boli v ordinácii, kde nám po sonografii povedali, že je všetko v poriadku a posledná kontrola nás čaká o tri mesiace. Dobrej správe som sa napriek horúčave ešte dokázala potešiť a potom hurá do rozpáleného auta.

Deň skončil plačom

Vyrazili sme ešte na nákup, takže sme sa nakoniec dostali domov až skoro k večeru. Maťko všetko úžasne znášal, ale keď sme prišli domov, asi to na neho doľahlo a spustil poriadny plač. Začali sme preto hľadať polohy, v ktorej by sa cítil čo najlepšie a upokojil sa – od ľahu, cez sed na mojich kolenách až po prechádzanie sa s ním v náručí. Nakoniec pomohla už osvedčená vanička s vlažnejšou vodou a veľa milých slov a zdrobnenín.
Od kedy sa Maťko narodil, podarilo sa mi dať do tvaru zdrobneniny aj slová, o ktorých by som si nikdy nemyslela, že to s nimi pôjde. Takto sa zabávame…

Pretáčanie na bruško – žiaden problém

Takže chtiac-nechtiac sa teraz všetko točí okolo počasia a teda okolo toho, či sa dá vyjsť von, alebo nedá. Napriek tomu Maťko robí stále väčšie pokroky v pohyblivosti a vnímavosti. Na bruško sa pretáča bez problémov, aj keď naopak mu to ešte nejde, hoci aj o to sa už pokúša.Prekvapuje ma však, aké má silné brušné svaly a že do sedu sa zdvihne len s našou malou podporou. Okrem toho si neustále vyžaduje pozornosť a využíva na to stále nové spôsoby. Tú mu s manželom dávame veľmi radi a Matejko sa nám odvďačuje svojou spokojnosťou a krásnym úsmevom. Je to tá najkrajšia odmena…

Maja + Matej