BABY LIVE! Matej (21): Nesmie byť ani chvíľu bez dozoru

Keďže sa ochladilo, mohli sme opäť pokračovať v prácach okolo domu a dýchať pri tom čerstvý vzduch vonku. Okrem chladnejšieho počasia sa nám vrátila aj energia. Horká nás už nezaťažujú a som rada, že sme mohli vyjsť von a vymeniť potenie aj za inú činnosť.

Teším sa ako malá

Cez deň sme odkázaní len na pobyt vo vnútri a nebolo to už iba o tom, že sa ráno zobudím, poupratujem, navarím, pozriem si niečo v televízii a medzitým kŕmim a prebaľujem Mateja, ale keď nepršalo, mohla som byť vonku a robiť to, na čo som mala práve chuť. Chcelo sa mi napríklad maľovať starú, hrdzavú hojdačku nabielo alebo presádzať kvety. Mohla som sa pekne venovať, čomu som chcela a pri malom Maťkovi sme sa striedali s manželom. Ďalšia dobrá správa tento týždeň bola, že po skončení PNky si muž zoberie ešte týždeň dovolenky a potom majú v práci celozávodné voľno, takže naše prvé spoločné leto s Maťkom si môžeme užiť celé. Teším sa z toho ako malé dieťa a pokiaľ nám to počasie dovolí, môžeme sa zas všetci traja hrať v záhrade, teda ju skrášľovať a rekonštruovať.

Matej musí byť pod dozorom

Pritom všetkom však musíme dávať na Mateja lepší pozor. Ako rastie a vyvíja sa, je stále pohyblivejší a silnejší. Musíme na neho dohliadať a nespúšťať ho ani na chvíľu z očí. Autosedačku pre neho občas v záhrade používame ako sedadlo, necháme ho tam len voľne sedieť, ale bez poriadneho dozoru to vôbec nie je možné. Pre Maťka už totiž nie je žiaden problém predkloniť sa v nej, alebo otáčať sa na všetky strany. Naposledy sa mu aj podarilo dosiahnuť ústami k palcu na nohe a samozrejme pokúšal sa (ako všetko ostatné), dať si ho úst.

To je ďalší dôvod našej zvýšenej opatrnosti – čokoľvek, čo sa Matejovi dostane do rúk, zaručene skončí v jeho ústach, ktoré sú pripravené posúdiť všetky kvality materiálu. Podávam mu jeho obľúbené hryzadlá, ale keď je na prebaľovacom pulte siaha po všetkom, čo tam mám naukladané – teda plienky, vlhčené vreckovky alebo uteráčiky. Všetko už vie krásne zobrať do ruky a potom uchopená vec putuje do úst. Keď nie je nič po ruke, neostáva mu nič iné, len sa uspokojiť s osvedčeným palcom. Cumeľ mu už vôbec nič nehovorí, pre neho skončil, odkedy si začal cmúľať palček a odkedy ho začal považovať za preskúmaný. Teda aspoň ja si tak Matejovo správanie vysvetľujem.

Prvé jedlo v pol roku

Už sa teším, keď nášho Maťka začneme kŕmiť lyžičkou a bude môcť ochutnať aj iné dobroty ako materské mlieko. Prvé sústo mu chceme dať, keď bude mať pol roka. Myslím, že je to najvhodnejší čas vzhľadom na to, že jeho zvedavosť spoznať ústami všetko okolo seba začína pomaly vrcholiť. Voda a čaj na neho zatiaľ dojem neurobili, ale myslím, že dobrou sladkou kašou nepohrdne. Pol roka oslávi Maťko presne 1. augusta, ten čas ale letí

Zázrak zvaný Matej

Inak máme za sebou ďalší krásny týždeň, nechýbali ani návštevy obdivujúce naše dobré a spokojné bábätko. Jediný negatívny bod je to, že sa tohto zázraku nedožila moja mama. Ešte stále som si na to nezvykla a myslím, že sa na to ani nedá zvyknúť. Akýkoľvek deficit sa mi snaží vynahradiť manželova mama, a to mi dáva veľa sily zvládať túto stratu. No, samozrejme, môj zaručený a najosvedčenejší liek na každú bolesť, samotu alebo nebodaj nudu (ktorá mi však nehrozí) je náš najväčší zázrak – Matej. Svojím podmanivým úsmevom dokáže vyjasniť každý okamih v mojom živote a dať každej mojej činnosti zmysel.