BABY LIVE! Matej (32): Nemôžem sa ľutovať

Maťko, domácnosť, ďalšia fáza rastu zúbkov a k tomu, samozrejme, škola a skúšky. Niekedy mám pocit, že mám toho na svojich ramenách viac než dosť. Temné pocity a myšlienky ma chytajú najmä v noci, keď sa dostávam ku svojim školským povinnostiam. Vtedy si hovorím – dosť! Nemôžem sa predsa ľutovať.

Zdroj: archiv redakce

Napriek náporom musím povedať, že tento týždeň bol lepší, ako keď Maťkovi rástli zúbky naposledy. V porovnaní s tým som si oddýchla. Asi to bude tým, že sme si na to obaja už tak trochu zvykli a na všetky nástrahy sme boli viac-menej pripravení. Zuby sprevádzal aj tentoraz nejaký ten kritický deň a noc, ale potom už bolo opäť všetko v poriadku a náš Matej sa znovu usmieval a krásne to zvládal. Prvýkrát je všetko ťažké, ale keď sa cez to prenesieme, sme zas o kúsok ďalej.

Kde mi hlava stoji?

Už som napríklad vedela, že počas dňa je najlepšie zamestnávať Maťkovu pozornosť a aj keď je nespokojný, musím vydržať a byť trpezlivá. Ide tu totiž podľa mňa o to najdôležitejšie – aby sme si dôverovali a aby rástol náš vzťah.
Napriek tomu, že som si to všetko uvedomovala, som chvíľami aj tak nevedela, kde mi hlava stojí. Mala som plno práce s tým, aby som popri všetkom zvládala skúšky v škole a neustále som si v hlave vytvárala hierarchiu najpodstatnejších každodenných činností.

Škola sa však väčšinou dostávala až na posledné miesto, takže čas na učenie som si nechávala na neskorý večer alebo na skoré ráno. Prvoradé bolo, aby sa Maťko cítil dobre, manžel pokiaľ možno tiež, no a okrem nich ešte ďalší ľudia, ktorí sú zvyknutí na moju účasť.

Maťko sa kúpe

Zvládla som to!

Samozrejme, takéto fungovanie bolo náročné. No nakoniec mám z toho pocit, že som to zvládla a skoro polovicu skúšok už mám za sebou. Napriek tomu ma opäť občas začali sprevádzať pocity samoty, alebo to možno bolo len vyčerpanie.
Hlavne, keď bol manžel večer unavený z práce a šiel si skoro ľahnúť.

Obaja moji „chlapi“ už spali, no mňa ešte čakala práca. Keď som tak ostala sama, musela som sa sama aj povzbudzovať, aby som všetko dobre zvládla k všeobecnému úžitku.
Tiež som bola už poriadne unavená, ale povedala som si, že sa nebudem ľutovať a zaberiem. Veď určite príde čas, keď to bude volnejšie. Myšlienky na Maťka boli počas ťažkých chvíľ mojím pohonom. Má v sebe úžasnú energiu, ktorú vie aj rozdávať a tak som si z nej nakoniec mohla nabrať, koľko som potrebovala. Svojím úsmevom dokázal všetko zahnať a svojimi úžasnými pokrokmi ma dokázal vždy povzbudiť.

Nové prekvapenia

Z Maťka sa medzitým stal poriadny lezúň a naposledy ma dokonca prekvapil tým, že si zo sedu ľahol, dal sa na štyri a potom si opäť dokázal sadnúť. No a keď je na štyroch, teda na kolienkach a rukách, začína sa pomaly pohybovať aj smerom dopredu.

Maťko je jednoducho statný chlapík, je to možno aj tým, že keď sa s ním hrá manžel, obidvaja poriadne posilňujú. Niekedy sa až čudujem, že sa pri takej námahe a rôznych kreáciách Maťko pokojne smeje.
Keď je už toho na neho veľa, jednoducho si na chvíľu pospí a potom sa zobudí s novými nápadmi. Napríklad si prštekmi brnká po ústach a teší sa z nového objaveného zvuku, alebo keď vydáva zvuk a pritom vyplazuje jazyk, znie to zas inak. A to všetko sú u neho novinky, s ktorými nás stále prekvapuje. Je ich čím ďalej tým viac, asi sa nemožno diviť, veď 1. novembra oslávi Maťko už osem mesiacov.

Maja + Matej