BABY LIVE! Matej (37): Načerpali sme novú silu

Prežili sme krásny týždeň. Pokojný, príjemný a na moje prekvapenie aj plný oddychu. Mateja naplno zamestnalo chodítko a precvičovanie jeho nových zručností. Mne sa vďaka tomu podarilo nabrať energiu, nájsť čas a venovať sa svojmu štúdiu.

Zdroj: archiv redakce

Po chorobách a zhone prišiel zaslúžený oddych. Konečne sme mali voľnejší program a príjemné dni a aj noci. Ako rodinka sme sa venovali výlučne sami sebe a dopriali si aj dni úplného oddychu. Už sme to ozaj potrebovali, takže som ani nemala výčitky svedomia, keď som s manželom celú sobotu relaxovala a ničím sa nezaťažovala.

Z Mateja – lovec

Maťko sa ohlásil, len keď potreboval doplniť silu, inak sa skoro celý deň preháňal vo svojom obľúbenom chodítku a objavoval netušené zákutia – šuplíky a police. Najväčšiu radosť má vtedy, keď sa mu podarí šuplík otvoriť a niečo z neho „vyloviť“. Naaranžovali sme tam také veci, ktoré sú pre neho bezpečné, ale nie sú to jeho hračky, lebo tie už pozná.

Samozrejme, že bol celý čas po dozorom, ale od kedy sa Maťko učí chodiť v tej zázračnej pomôcke, mám oveľa viac času. Cítim aj to, že môj chrbát tiež konečne oddýchol, lebo Matej sa už dokáže zabaviť aj sám.

Chrbát si „vydýchol“

Toto jeho osamostatnenie je príjemnou zmenou. Babyvak je už odložený v skrini a keď sa ide na prechádzku, vozí sa Maťko v kočíku.
Počasie bolo na jesenný čas ozaj teplé a príjemné, čiže sme mohli vyraziť aj na dlhšie prechádzky. Teraz už bez problémov a bez zaťaženého chrbta zvládame aj dve či tri hodinky na čerstvom vzduchu.

Ako z rozprávky

Popri Maťkovom „osamostatnení“ zisťujem, že náš vzájomný vzťah sa prehlbuje. Prejavuje sa to napríklad Maťkovými spikleneckými úsmevmi a opätovanou radosťou. Maťko okrem úsmevu skúša aj nové formy prejavov, naposledy objal manžela rukami a položil si hlavičku na jeho hruď.

Celé to pôsobilo ako akási scéna z kreslenej rozprávky, ako keď taký malý človiečik opakuje gestá dospelých. Bolo to neskutočne krásne a zábavné zároveň.

Chlapská výchova

Po oddychovom dni a načerpaní síl som sa konečne pustila aj do štúdia a písania bakalárskej práce. Keď sa manžel venuje malému, ide to v celku dobre, ale vždy keď Maťko spustí krik, trvá mi dlho, kým zas nájdem „stratenú niť“.
Matej kričí vždy, keď sa mu niečo nepáči na manželovom konaní, lebo je z veľkej časti navyknutý na moje rozmaznávanie. Je mi však jasné, že ani jedna strana sa nesmie zanedbávať, takže keď je muž doma, snažím sa, aby spolu trávili čo najviac času a budovali si svoj vzťah.

V podstate sa nemusím o nič snažiť, lebo to ide aj spontánne, ale predsa len sa vždy zamyslím nad tým, či veci robíme správne, aby sme predišli takým chybám, ktoré by sme už len ťažko naprávali.
Je to jednoduché a povznášajúce a zároveň zložité a vyčerpávajúce.

Je to priam neuveriteľné

Všetko, čo prežívame, je nové. Donedávna som ešte nerozumela ľuďom , ktorý sa podobne vyjadrovali o svojej rodine, ale teraz mi je to jasné. Ešte stále sú chvíľky, keď tomu všetkému nemôžem ani uveriť, také sa mi to zdá dokonalé a neuveriteľné.

Matej sa vo všetkom, čo už vie, zlepšuje a robí nám radosť, pekne rastie a priberá.

Ani sa mi nezdá, že 1. decembra už bude mať 9 mesiacov.

Budúci týždeň zas pôjdeme k doktorke na váhu, merania a všetky potrebné kontroly, takže dúfam, že nám aj tam potvrdia, že sa Maťko vyvíja tak, ako má.

Maja + Matej