babyweb.sk > Bábätko > Baby LIVE! > Baby LIVE! Šarlotka (2): Musím kričať, veď rozprávať neviem
Baby LIVE! Šarlotka (2): Musím kričať, veď rozprávať neviem
Dnes píšem opäť ja, Šarlotka. Musím povedať, že naši mi už začínajú lepšie rozumieť, dokonca to naučili aj moju babku. Jupí. Veď to ich testovanie, prečo plačem, nebolo príjemne – prebaľovanie, prezliekanie, tlačenie cumlíka.. stále dookola..
Aj my máme farmu 🙂
Tento týždeň naši založili farmu. Máme pipinky a také zábavné pipinky s veľkými plochými zobákmi a obrovskými nohami a všetci ich volajú husokačky. Už sa teším, keď budem chodiť a budem môcť dať každej pipinke meno a hrať sa s nimi. Vyzerajú
strašne fajn.
Tato mi už kúpil aj košíček, s ktorým budem chodiť každé ráno na čerstvé vajíčka, aby mi urobil mňamkové raňajky. Ale to až keď budem väčšia, teraz mi stačí maminkin cicík.
Prisajem sa ako upír..
Apropo cicík…zas som ho mame rozbila do krvi. A keď som ju videla, ako jej tečú slzy, keď som papala, tak som sa aj ja rozplakala. Aby sa necítila tak sama, poplakali sme si obidve.
Okrem toho ma už týždeň kojí v inej polohe a pri papaní ma stále hnevá tým, že mi posúva bradu dole, vraj aby som sa správne prisala a neničila jej bradavky. Lenže keď ja som hladná, tak sa prisajem ako upír a neovládam sa. Proste sajem a sajem a mamine citlivé bradavky to niekedy neprežijú.
Ale môžem ja za to, že som hladná? Keď mi dá cicík, kým ma neovládne ten strašný hlad, tak je všetko ok, pekne sa pricucnem a pomaly papám. Ale keď to nestihne a nechá ma príliš dlho čakať, som nervózna, kričím a papám hltavo a vtedy na mňa mama začne strúhať všelijaké krivé ksichty.
Aj minule sa mi chvíľu zdalo, že ma chce rozosmiať, no tvárila sa ako kyslá uhorka, takže sa ma asi nesnažila zabávať. Som z toho zmätená…
Pomaly mi rozumejú
Keď som bola v brušku, boli sme v zoologickej záhrade. Bolo tam veľa zvieratiek a nespievali. Teraz mám nad kolískou tiež zoo, ale je tam len zebra, slon a tiger a spievajú. Baví ma pozerať na nich, ako sa točia, snažím sa s nimi nadviazať rozhovor. Kričím na nich, smejem sa a keď spievajú, som spokojná. Keď sa prestanú hýbať, spustím poriadny krik a vždy ich to znova rozhýbe.
Vždy potom síce príde mama alebo ocko ku kolíske, to ich naštartuje môj krik. A naši už konečne rozumejú mojím krikom.
Niekedy sa ešte netrafia, ale už naučili aj moju babku rozumieť mi a je to super. Konečne nemusím kričať hodiny a trpieť všetky tie ich pokusy. Lebo keď mi nerozumejú a začnú ma prebaľovať, vyzliekať, obliekať, pchať mi cumlík do úst…a ja chcem len pritúliť…to je strašné!
Prečítajte si tiež:
• Dojčenie je radosť, nenechajte sa odradiť
• Mamička stále plače
Zoo nad postieľkou…
Kričím často. Musím, rozprávať neviem
Neviem, kedy ma už konečne budú úplne chápať, ale verím, že čím skôr. Skoro každý deň mi mama pchá do nosa takú divnú hadičku. Vždy sa mi potom dobre dýcha, ale je to také zvláštne, nepáči sa mi to a niekedy aj kričím.
Pani doktorka povedala, že to mám z mliečka také hlieny v nose, ale že to je úplne normálne a majú mi to naši tou hadičkou odsávať. Lebo neviem ešte dýchať ústami a keď mám plný nos, kričím. Ja vlastne dosť často kričím, lebo zatiaľ neviem rozprávať.
Od blaženosti aj zaspím
Boli sme u pani doktorky a len ma dali na váhu, aby zistili, že som pribrala 150g za týždeň. Pani doktorka povedala, že je všetko v poriadku a máme takto priberať každý týždeň. Lebo, keď sme boli minule, tak som za mesiac pribrala len 200g a to sa pani doktorke nepáčilo, vraj príliš málo.
Mama ma preto začala “štopať” ako hus, sem-tam do mňa natlačila toľko mlieka, že som grcala a potom sa mi ospravedlňovala a vysvetľovala mi, že to preto, aby som pribrala a nemuseli mi dávať umelé mlieko.
Neviem, čo to je umelé mlieko, ale asi to nie je pre mňa, lebo mi to mama nechce dávať. Ja som spokojná s tým mliekom, ktoré mám v cicíku. To mi chutí, stále je pripravené, teplučké, voňavé a je len moje. Nikomu ho nedám. Vraj je vyrobené len a len pre mňa. Nikomu inému by asi nechutilo. Chvalabohu aspoň sa nemusím oň s nikým deliť.
A keď sa môžem maminke pritisnúť lícom na kožu…to je ten najkrajší pocit na svete. Niekedy pri papaní od tej blaženosti aj zaspím. Mňam!
Mamina mi práve hovorí, že nabudúce bude písať ona, aby ste vedeli, ako sa cíti. Podľa mňa je so mnou spokojná. Rastiem, priberám, poslúcham, smejem sa, som šťastná, rozkošná a aj keď veľa kričím, mama ma ľúbi. Aspoň to mi hovorí každý deň.
Vaša Šarlotka i mamina:)