Baby LIVE! Šarlotka (42): U lekára robí aj buldog

Začiatok vyzeral dobre…

Možno ste si na detailných fotkách malej Bombičky všimli, že jej zachádza od narodenia ľavé očko.

Keďže sa to doteraz neupravilo, poslala nás pani doktorka k očnej a k neurologičke.

Na neuro sme sa objednali za poplatok na presnú hodinu, vybavili sme sa podľa môjho očakávania ku spokojnosti všetkých presne v stanovenom termíne a z pohľadu pani doktorky je všetko v poriadku, len musíme cvičiť.

Zápletka prichádza

No a keďže k očnej sme sa nedovolali a tak ani neobjednali, keď sme už boli na poliklinike, kde sídli, skočili sme sa objednať. Pozor, zápletka začína!
Možno si ešte spomeniete na systém za “komáčov”, kedy každý okres patril niekam a lekári zo Žiliny napríklad neošetrili nikoho z Kysuckého Nového Mesta, lebo to patrilo pod Čadcu. Systém, ktorý fungoval roky, bohužiaľ, stále pre niektorých funguje

“Super milá” pani sestrička pracujúca u jedinej detskej očnej široko-ďaleko mi oznámila, že nás neobjedná, pretože oni majú pacientov dosť a okrem toho k nim nepatríme. Lebo sme z mesta, z ktorého pacientov neberú.
Keď som sa jej spýtala, kam inam sa máme objednať, jej odpoveď znela: “To mi je jedno, kde chcete.”

Nezmohla som sa na slovo, len mi vstúpila červeň do tváre a dvere mi boli pribuchnuté skoro o nos.

Medvede ešte spia zimným spánkom..

Vraciame sa späť

Keď počiatočný hnev vyprchal, skúšala som obvolávať všetky očné ambulancie v okolitých veľkých mestách a stále ma posielali len k pani doktorke, ktorá má už dosť pacientov a ďalších neberie.

Ona je vraj špecialista na malé deti a len ona má to správne vybavenie na ich vyšetrenie. A keď som si prečítala hodnotenie na nete, pani doktorka podľa nich je milá, zlatá, šikovná, príjemná a profesionálna, všade však je poznámka o neprívetivej a nepríjemnej sestričke.

Moja otázka teraz znie: Prečo takáto osoba pracuje v špecializovanej detskej ambulancii? Ak ju jej práca nebaví a nenapĺňa, prečo nejde robiť to, čo by ju robilo šťastnou? Prečo potrebuje nasierať matky a pacientov svojím prístupom? A vlastne, z koho peňazí mesačne dostáva výplatu?
Škoda len, že predmetná pani sestrička a pani doktorka nečítajú môj dnešný článok.

Prečítajte si tiež:

• Vyberáme prvé topánočky
• Ako a kedy zapojiť starých rodičov do výchovy potomka

Museli sme prosiť..

Možno by sa obidve spamätali a možno by si uvedomili, že aj ja platím do systému, z ktorého časť ide na ich chlieb každodenný. A možno by pani doktorka zvážila, či takýto buldog v ambulancii je správnou voľbou.

Určite by našla hneď niekoľko šikovných, milých, vďačných a usmievavých sestričiek, ktoré by s obrovskou radosťou pracovali v jej ambulancii a vážili by si možnosť pracovať. Lebo v dnešnej dobe je dobrá práca nad zlato.

Momentálne je stav nasledovný: moja mama bola poprosiť očnú doktorku v našom meste o pomoc. Tá jej prisľúbila, že predmetnej detskej očnej zavolá, lebo sú kámošky a poprosí ju, aby nás ošetrila.
Pre mňa absolútne neakceptovateľná situácia, doprosovať sa niekomu. Bohužiaľ, ak chcem pre svoje dieťa vyšetrenie, musím sa prispôsobiť.

Zmeniť sa to dá, stačí chcieť

Nezávidím nikomu, kto musí so svojím dieťaťom chodiť po doktoroch. Nezávidím a zároveň obdivujem rodičov, ktorí to dokážu bez jediného nahnevania.

Nechápem, prečo ľudia vykonávajú svoju prácu, ak to nechcú robiť. Majú milión iných možností, môžu robiť, čo ich napĺňa. Tak, ako hocikto môže robiť to, čo ho baví.

Každý sme si vybrali cestu životom podľa svojho želania a mali by sme byť spokojní a šťastní. Ak nie sme, zmeniť sa to dá vždy.

Chce to len trošku sa posnažiť a niečo spraviť. Aj bezdomovec, ak nechce byť bezdomovcom, môže začať napríklad predávať časopis, zarobiť si, prenajať byt alebo izbu a už nie je bezdomovec.
Všetko, čo chceme, dosiahneme. Len si musíme dať tú námahu a spraviť pre zmenu maximum. Nečakať, že to za nás spraví niekto iný.
Za svoj život si je každý zodpovedný sám. Žiadny “pán osud” ho za nikoho neprežije.
Opatrujte sa a buďte ohľaduplní. Každý živý tvor si zaslúži úctu.

Foto: Braňo Herchl