Baby LIVE! Šarlotka (70): Angína a iné strasti

Naše dieťa má totiž hendikep ľadových rúk a nôh počas horúčky, čo zakazuje studené zábaly. Sústredila som sa na racionalitu a inštinkt, pootvárala som okná v izbe, nechala som ju len v pyžamku a dala som jej letný obklad na čelo a na zátylok. Čuduj sa svete, asi po desiatich minútach jej teplota začala pozvoľna klesať a do rána už boli horúčky za nami.

Následná návšteva lekárky potvrdila moje obavy, že sa jej drapol nejaký jesenný vírus a v kombinácii s hryzadlami, ktoré sa snažia prerezať za každú cenu, sa vyvinula angína. Šarlot dostala antibiotiká a začala sa uzdravovať, ja som zaľahla do postele a mohla som sa liečiť. Aspoňže tentoraz bolo všetko načasované správne a kým hviezde bolo najhoršie, ja som bola fit a mohla som sa o ňu starať, a keď sa jej polepšilo, mohla som sa cítiť zle-nedobre aj ja.

Verím tomu, že sme sa práve obidve imunizovali na tohtoročný vírus chrípky a už do konca zimy máme pokoj. 🙂 Obvykle to tak u mňa býva, že si odkrútim pár dní nepohody hneď na začiatku sezóny chorôb a potom si už môže okolo mňa hocikto kýchať, kašlať, sopliť, moje telo nemá problém. Tešila som sa, že opäť začnem intenzívnejšie navštevovať fitko, dokonca som bola dohodnutá aj s trénerkou, že tento týždeň to rozbehneme, náročná minulotýždňová konferencia si však vypýtala svoju daň. Takže zatiaľ sa len snažím dodržiavať správnu životosprávu a rozchodiť dýchacie cesty.

Keďže sme celý minulý týždeň boli v Košiciach, bola som zvedavá, ako sa Šarlot popasuje s opätovným nástupom do jasličiek. A veru, v pondelok ráno bol plač. Nechcela sa ma pustiť, rumázgala ako o život a ani mne nechýbalo veľa, aby som nevyronila nejakú „akože zablúdenú“ slzičku. A pritom z nej chlapci boli takí unesení, že je opäť medzi nimi, že jej okamžite po príchode nosili svoje najobľúbenejšie – Jarko chlebík, Jurko kočiarik a Kubko autíčko.

Ani to ju však nepresvedčilo prestať hrať rolu úbohej malej osôbky, ktorú vlastná matka na štyri hodiny opustí a nechá ju medzi milými tetami a hrajúcimi sa rovesníkmi… ako správna herečka to potiahla do úplnej dokonalosti. Revala tak, že som sa musela vytratiť, aby nebolo vidno moje uslzené oči. Vraj do minúty po mojom odchode bolo po plači a výraze raneného zvieraťa. Asi z nej bude herečka, aj keď nedávno som niekde čítala vyjadrenie Bohdalky, že najhoršia vec v živote, ktorá sa jej mohla stať, bola tá, že sa stala herečkou. Možno našej hviezde bude stačiť ochotnícke divadlo v dedine. 🙂

Viem, že nie som prototyp dokonalej matky, mám však husiu kožu pri myšlienke, že by som mala ostať s dieťaťom doma tri roky. Obdivujem ženy, ktoré to dokážu a ešte to aj vnímajú ako svoje poslanie. Je neuveriteľné počúvať moju mamu, ktorá mi rozpráva, koľko jasličiek bolo v našom minimeste počas môjho detstva a že bolo normálne, ba priam až nevyhnutné, aby sa žena matka vrátila do pracovného kolobehu čím skôr po narodení dieťaťa.
Neodsudzujem nikoho za jeho rozhodnutie ostať s deťmi, niektoré matky sú ozaj matkami z povolania, mám však jednu veľmi zaujímavú skúsenosť s už bývalou kolegyňou.

Pred narodením jej dvoch detí to bola žena plná ambícií, neuveriteľnej energie, sily, sebavedomia, bola uznávanou odborníčkou vo svojom odbore, nebála sa ísť proti systému a vytvoriť projekty, ktorým dala hlavu, vdýchla dušu a presadila ich na medzinárodnom trhu. To všetko robila sama, často s nepochopením svojich nadriadených. Dokázala sa však vnútorne namotivovať tak, že prekonala všetky prekážky a odviedla špičkovú prácu. Potom prišiel v jej živote zlom, keď sa v jej rodine stala tragédia a rozhodnutie usadiť sa a mať deti bolo pre ňu a najbližšiu rodinu prirodzenou terapiou.

Čítajte aj:

Nechcete mať obézne dieťa? Vieme, ako na to
Sedmoro pre detské zúbky
Pozor na zbytočné poistenia

Keď sa po šiestich rokoch, ktoré trávila so svojimi deťmi ako aktívna matka, rozhodla vrátiť do sveta pracujúcich, zistila, že za tých šesť rokov sa svet celkom zmenil. Že ľudia, s ktorými pracovala, sú o šesť rokov starší, ale aj o šesť rokov skúsenejší. Že šesť rokov je príliš dlhé obdobie na to, aby sa dokázala vrátiť späť do kolotoča práce a povinností.

Byť pracujúcou matkou je veľmi náročná pozícia. A z pohľadu spoločnosti často neuznaná. Je však na zvážení každej inteligentnej bytosti, či si materskú užíva preto, lebo chce deťom dať maximum, alebo je materská len výhovorkou pre lenivosť.

Možno mi mnoho ľudí nadáva, že som karieristka, s čistým svedomím však vyhlasujem, že moje dieťa je široko-ďaleko jedno z najšťastnejších a najspokojnejších a možno je to práve preto, lebo nie som doma, cítim sa využitá, cítim sa dôležitá a každé ráno sa pekne oblečiem, nalíčim a spokojne odkráčam žiť svoj vysnívaný život. S príchodom môjho dieťaťa do života sa pre mňa neskončila etapa „žena“ a nenastala etapa „matka“. Len som rozšírila svoje pole pôsobnosti na viac aktivít, prerozdelila som si priority, zamestnala si upratovačku, kúpila robotický vysávač a ďalej žijem.

A pri večeri sa na svojho muža spokojne usmievam, lebo mám za sebou úspešný deň, môžem s ním debatovať o zaujímavostiach, ktoré som urobila a zažila, a to, či naše dieťa dnes kakalo alebo nepapalo, vôbec nestíhame rozoberať.

Proste sme úplne normálna rodina s úplne normálnymi problémami žijúca úplne normálny život. No hlavne, máme sa veľmi radi, vážime si jeden druhého a aj po ôsmich rokoch spoločného života mi ten muž za stolom pripadá fakt sexi. 🙂

S láskou,

Bombičky