Baby LIVE! Šarlotka (76): Jesenná depka

K tomu všetkému si moja imunita povedala, že dáva výpoveď, a skoro každé dva týždne bojujem s prechladnutím. O to horšie sa mi potom zvládajú jednoduché úkony typu – uvar večeru, nakŕm rodinu, hoď do práčky, vyvešaj bielizeň, ulož bielizeň… našťastie sa nám žehlička pokazila už pred dlhším časom, takže som oslobodená od tejto nepríjemnej činnosti, kým si na novú nenájdem zvyšnú stovečku. A to som si istá, že tú stovečku, hoc ako ju budem mať voľnú, budem ešte nejaký čas vždy potrebovať na niečo omnoho dôležitejšie. 🙂

Po jasličkách putujú kiahne. Naša Šarlot zatiaľ statočne odoláva, ja by som však bola veľmi rada, keby u nej prepukli. Teraz sa možno niektorí chytia za hlavu a povedia si, že som „šiši“ matka, ja však viem, že momentálne mám čas ostať s ňou pokojne doma a užívať si spoločné kiahňovanie. A viem, že čím skôr si nimi prejde, tým lepšie sa s bodkami vyrovná. Takže ju nekompromisne každé ráno prinášame do jasličiek s vedomím, že možno práve dnes sa nakazí. A poobede už hľadáme na tele červené fliačky, meriame teplotu a počítame dni 14-dňovej inkubačnej lehoty.

Čítajte aj:

Dieťa je nákladný koníček
Starostlivosť o vlásky
Pozor na nebezpečné výrobky

Priznávam však, tá depka nie je len z jesene. Moje telo ide na záložnom generátore už poriadne dlho a akosi nemám kedy a kde nabiť baterky. Keď sme so Šarlot doma, snažím sa jej maximálne venovať a popritom sa starať o plynulý chod domácnosti a keď som v práci, tak pracujem. Víkendy trávim za sporákom a v obložení hračiek, práčky, bielizne a keď sa dá, ideme von. Na môj oddych prichádza rad až večer a v noci, a to si moje telo akurát tak stihne nabiť zásobu energie na ďalší deň. A s nadchádzajúcim vianočným obdobím a tohtoročným absolútnym zanedbaním akýchkoľvek vianočných príprav sa ma zmocňuje hystéria a uvažujem nad čo najjednoduchšom riešením. Žeby veľký nákup v internetovom kníhkupectve? Niekde v rádiu som zachytila rozhovory s ľuďmi na ulici a každý jeden, ktorého odpovede pustili, už má buď všetky darčeky, alebo minimálne polovicu… depka ako čičmianska čipka… 🙂

Aj na porade s kolegami som sa dozvedela, že som jediná nezodpovedná, absolútne nepripravená na nadchádzajúce obdobie. Skúšam vymyslieť nejaký plán na okamžitú zmenu náboženského zamerania našej rodiny a s tým súvisiacu zmenu kalendára. Napríklad takí budhisti asi neoslavujú žiadne sviatky pokoja a oddychu, však? Asi našu rodinu konvertujem na mierumilovných budhistov a odstránim všetky pasce na myši. Nech si žijú, myšky malinké. Čo keď sa zo mňa v budúcom živote stane mravček? Tiež si budem chcieť prežiť svoju chvíľu na zemi..

A okrem tohto všetkého, aby mi nebolo málo, som si prečítala článok (niekoľko článkov) o nových daňových „stimuloch“ pre podnikateľov, ktorými sú takzvané licencie a nutnosť úhrady dane hoci aj zo straty. Som v pomykove, či sa radšej jednoducho nezatvorím do nášho kurína a nenaučím sa znášať vajcia a kikiríkať. Lebo veď na čo iné v tomto našom ušľachtilom štáte slúžim? Len na to, aby som svojou dennodennou snahou plnila prázdne bruchá nenažrancov usmievajúcich sa na mňa z každého rohu, bažiacich po krachu všetkého „nedôležitého“?

Svoju depku si však nechávam len pre seba, na okolitý svet sa pekne usmievam úsmevom číslo 8, ktorý mám naučený do takej dokonalosti, že si všetci okolo myslia a sú skalopevne presvedčení o tom, že som najspokojnejšou a najšťastnejšou osobou, akú poznajú.

Tak hor´ sa na klamanie, možno už konečne presvedčím aj samu seba o tom, aké je všetko úžasne, skvelo nádherné.

Vaše zdepkované Bombičky