Baby LIVE! Šarlotka (77): Jasličky

Tak ako neexistuje šablóna na spokojný život, tak neexistuje žiadny model rodičovstva, žiadny model výchovy ani vzťahu. Rodičia obvykle intuitívne vycítia, čo je pre ich dieťa dobré a čo nie, a podľa toho konajú. Keď sme začali zvažovať nejaké zariadenie pre malú ročnú Šarlot, najprv sme to skúsili. Po hodine som bola po ňu v jasličkách a zistila som, že proste ešte nie je dosť zrelá a viac sme nepokračovali. Po roku a pol sme to opäť skúsili a odrazu sa naše dieťa ocitlo vo svojom sne. Chodím s ňou do priestorov herne skoro každé ráno a ona mi celá šťastná ukazuje hračky, nové kúsky, ktoré sa naučila, ťahá moju ruku k fitlopte a musím s ňou cvičiť tak, ako to robia s ňou „tety“. Keby som videla, že sa v kolektíve detí trápi, nikdy by som kvôli žiadnej práci neobetovala jej psychické zdravie.

Zastarané a podľa môjho názoru smiešne názory na to, ako má byť matka matkou a ničím iným, sú skutočne prežitkom minulosti a tí, ktorí si to myslia, hoci majú právo na svoj názor, nemali by pod rúškom odbornosti kaziť modernú spoločnosť. Včera večer sme si s Norkom pustili film Občiansky preukaz a tí, ktorí ste ho videli a zažili osobne situácie v ňom vykreslené, mi určite dáte za pravdu, že táto doba obrusovala myslenie a konanie ľudí len na dobré a zlé.

Tieto kategórie boli tak striktne dané, že nebolo možné posunúť hranice správania sa ani o krok doľava či doprava. Inak hrozila dovolenka maximálne na Balatone po sezóne v hmle a pri desiatich stupňoch. Ľudia boli za štipku moderného názoru zatváraní do väzenia. Všetko bolo vopred dané a neboli možnosti svoj život meniť. Keď sa niekto „tam hore“ rozhodol, že sa mu nepáčite, nedajbože vás videl rozprávať sa s nesprávnymi ľuďmi, bol ste odsúdení na celoživotný neúspech. Bez uznania, bez dovolenky, bez zvýšenia mzdy, so všeobecným pohŕdaním… s pomyselným šarlátovým písmenom na hrudi.

Čítajte aj:

Sedmoro pre detské zúbky
Pozor na drobné predmety – prvá pomoc
Aké darčeky vybrať vášmu drobcovi? Tipy nielen na Vianoce

A presne takto na mňa zapôsobil článok o tom, že jasle sú pre citový vývoj môjho dieťaťa a nášho spoločného vzťahu vrahom. Spiatočnícky, staromódny, neodborný, ba priam až hlúpy. Ak by niečo podobné skutočne napísala detská psychologička, predpokladám, že práve vyšla z prehistorickej jaskyne a oslepilo ju južanské slnko.
Pretože direktívne prikazovať v našej demokratickej spoločnosti niekomu, že má ísť bývať do panelového bytu s kuchynským kútom a dvoma izbami mi príde rovnako nevhodné a choré ako prikazovať matkám či otcom ostať so svojimi dietkami doma minimálne tri roky. Možno bol článok nevhodne redaktorom vyhrabaný z archívu datujúceho články spred osemdesiateho deviateho. Reakcie pod článkom jednoznačne hovoria za všetko.

Mnoho matiek a otcov sa ozvalo a rozhorčene odsudzovali podobné prikazovanie a zakazovanie. Je na rozhodnutí každého jedného rodiča, či svoje dieťa bude vychovávať podľa nejakých vopred daných pravidiel, alebo si vymyslí svoje pravidlá, alebo využije intuíciu, prípadne si dá poradiť od niekoho skúseného…
Ja som si zbierala rady svojich niekoľkodetných kamarátok počas celého tehotenstva a doteraz si rada vypočujem, čomu sa mám vyhnúť a čo ma čaká a neminie. Za mnoho som vďačná práve im, pretože ma upozornili na nutnosť pevného režimu aj za cenu môjho odchodu z každej párty o siedmej večer. Každá rada, ktorá pomôže, je viac ako zlato, ale sme predsa ľudia, máme svoj názor a ak sa rozhodnem nepočúvnuť niečiu radu, je to len a len moje rozhodnutie, ktorého následky si nesiem sama, či nie?

Podľa môjho názoru sú jasličky a rôzne súkromné opatrovateľky skvelým prostriedkom pre aktívnych rodičov, ktorí sa chcú alebo musia vrátiť do pracovného kolobehu skôr ako po dovŕšení troch rokov svojho potomka. Je, samozrejme, len a len na rodičoch, či majú z prostredia, kam svoje dieťa dávajú, dobrý pocit, či im vyhovujú opatrovateľky, či sú spokojní s prístupom a napredovaním svojich ratolestí.

Som asi konzerva, lebo mám stále pocit, že na internete by sa nemali objavovať nesprávne, urážajúce, zavádzajúce a škodiace informácie. A zvlášť k téme detí. Pretože deti ako naše potomstvo sa svojím narodením stávajú odrazu naším najdôležitejším článkom, časťou nášho tela a tak ako cítime každý škrabanček na tom malom mäkkom telíčku, tak nás, rodičov, bolí každá jedna zmienka o nespravodlivosti či krivde vykonanej na hocijakom cudzom dieťati.

A takto rovnako ma bolí duša z názorov a ľudí, ktorí rodičom hovoria, čo a ako majú „správne“ robiť. Lebo tak ako neexistuje šablóna na dokonalosť, neexistuje žiadny všeobecný model na rodičovstvo.

Ak bojujete s okolím pri otázke o predškolskom zariadení, stojte si za svojím. Počúvajte intuíciu, presvedčte sa na vlastné oči, čo čaká vaše zlatíčko, a ak chcete alebo musíte, choďte do toho.

Naše dietko nám každé ráno so širokým úsmevom kýva z okna, keď odchádzame do práce a skôr ja mám slzy v očiach a neutíchajúcu potrebu hocikedy si ju privinúť. Keď sme spolu, trávime čas spolu a užívame si ho. Mne tento model vyhovuje a mám pocit, že aj našej Šarlotke. Počúvam svoju intuíciu a keď sa mi zdá, že nie je v poriadku, ostávame spolu a dávam jej mamu na maximum. Cítiť z nej šťastie a spokojnosť, a to je pre mňa meradlom úspešnosti rodičovania.

Do skakavenia, priatelia!