Baby LIVE! Šarlotka (92): Domáci pôrod?

No a tento týždeň sme sa „smiali“ pri tom, ako mi vysvetľoval, ktorý pocit už mám brať ako definitívny pôrod a ako na to pripraviť Norka. Tak som si študovala, informovala svojho muža, ktorý sa na to obdivuhodne cíti, a pozorujem sa. Niekedy mi to je asi aj na škodu, lebo som príliš ostražitá a ako sa hovorí, niekedy je nevedieť viac.

Pred dvoma dňami moje telo začalo nejaký zaujímavý očistný proces. Bez toho, aby som si bola vedomá dôvodu, mi prestalo chutiť jedlo. Moje črevá sa začali intenzívne čistiť, poslíčkovia začínajú naberať na intenzite a častosti. Dohováram sa s bruškovým obyvateľom o „vhodnom“ čase príchodu na svet. Hoci ešte má čas, náš pán doktor jej v pondelok v poradni prezradil, že už je dosť veľká a „hotová“, čiže by nemal byť žiadny problém, keby prišla na svet hoci aj dnes.

V piatok máme veľkú konferenciu a rada by som na nej ešte osobne bola. Možno si teraz mnohí ťukáte na čelo, že som trhnutá vorkoholička, ja však mám s mnohými účastníkmi konferencie veľmi dobré kamarátske vzťahy, a tak ako si po celý rok len píšeme alebo voláme, práve na tejto akcii máme možnosť sa osobne vidieť, ohmatať, vybozkávať a udržovať ten chýbajúci osobný kontakt. Preto by som veľmi rada ešte ostala 2 v 1 a v rámci možností si užila „ohmatávanie“ naozajstne. Veď uvidíme, ako sa hviezda číslo 2 rozhodne.

Čítajte aj:

Ako nezaplaviť deti darčekmi?url]
Ako ošetriť drobné poranenia
Ako liečiť alergickú nádchu u detí?

Naša hviezda číslo 1 je už „veľkáčka“. Úplne všetko chce robiť sama, keby mohla, aj by sa prebaľovala sama (skúša to veru). Iba keď sa necíti isto, vypýta si pomoc, ale ak jej ju chcem dať vtedy, keď ona nepotrebuje, rázne ma upozorní aktuálne najobľúbenejším slovom „nie“. Víkend mala taký….babka by povedala anjelikovský. Prežila hrôzostrašne vyzerajúci pád v záhrade len s povrchovými odreninami a poškrabaným nosom, prebehol cez ňu nejaký poldňový vírus a prvýkrát sa jej podarilo zgúľať sa v noci z postele. Na takého malého človeka dosť veľa nových skúseností. No zvládla ich bravúrne.

Po páde sme ako správni rodičia pri prvej takej skúsenosti jemne panikárili, ale našťastie som sa dokázala zmobilizovať, zapnúť všetky racionálne gombíky vo svojej hlave a po expresnom naštudovaní, čo v takej situácii robiť, som sa pasovala za rozhodujúcu zložku rodinnej rady, pozorovala som hviezdu a usúdila zdravým rozumom, že by sme na pohotovosti zbytočne strávili pol dňa. A poslali by nás domov s úsmevom a povzdychom že „jááááj, zase ďalší starší rodičia bez reálneho úsudku…“

Akosi som vnútorne cítila, že sa jej nič nestalo, že je v poriadku. Lebo matka takéto veci obvykle cíti a podľa mojich skúseností ja ich vycítim vždy. Po šoku a krátkom spánku sa dieťa zobudilo s dobrou náladou, zreničky v poriadku, chuť do jedla ok, tancovanie na obvyklej úrovni, tak sme boli obaja pokojnejší a hoci do ďalšieho dňa som bola veľmi ostražitá pri každej neznámej okolnosti v jej správaní, moje pocity sa potvrdili a Šarlot je úplne v poriadku (o skúsenosť staršia a viac ostražitá).

Odniesol si to len nos

Som však na seba pyšná, že som to zvládla bez stresov a zbytočných emócií, že som paniku potlačila a zvíťazila moja racionalita, aj keď v prvom okamihu, keď som ju uvidela a uvedomila si, čo sa stalo a aké to môže mať následky, mi vyhŕkli slzy a v hlave mi na pár stotín sekundy začalo poskakovať „prečo?“.

Každá skúsenosť nás posilňuje a dodáva nám vieru, posúva nás na pomyselnom rebríku hodnôt a zrelosti, dovoľuje nám cítiť sa istejšie, no nezaspať na vavrínoch.

Viem, že takýchto situácií máme pred sebou všetci mnoho, idem však do budúcnosti s istotou, že dokážem byť racionálna, dokážem potlačiť paniku a riešiť okamžite a s pokojom situácie, ktoré si to vyžadujú.

Ako matka sa odrazu cítim plnohodnotnejšie. Istejšie. Tak viac materinsky.

Keď pôjdete cez víkend von so svojimi ratolesťami, buďte ich anjelmi. Ochraňujte, opatrujte, milujte a vychovávajte. A keby niečo, volajte 112…

Vaša zatiaľ jednomama,

Mika