Baby LIVE! Šarlotka (94): Núdzové priateľstvá

Už za čias dávnych sa „múdry“ Cézar rozhodol dokázať, že človek nepotrebuje na svoj život iných ľudí, a spravil to dosť drastickou „skorovedeckou“ štúdiou. Vzal novorodené deti a rozdelil ich do dvoch skupín. Jedna skupina ostala so svojimi matkami, boli dojčené, milované, hladkané, utišované.

Druhú skupinu detí oddelil od ich biologických matiek, uzatvoril ich každé do inej miestnosti a profesionálne dojky ich chodili len kŕmiť, dodržiavať hygienu, no nesmeli sa ich dotýkať viac, ako bolo nevyhnutné, nesmeli na nich hovoriť, hladkať ich, utišovať… len im zabezpečovali základný servis na prežitie.

Aj u nás zavládol trend selfies

Ako pramene uvádzajú, deti bez matky a bez jej lásky prežili maximálne do veku pol roka. Keďže vtedy nebola medicína na takej úrovni, aby dokázala zistiť príčinu ich úmrtia, Cézar to vyhodnotil tak, že dieťa ako tvor spoločenský potrebuje lásku svojej matky, potrebuje spoločnosť, potrebuje stimuly na svoj rozvoj a staroveká štúdia dokazuje nutnosť hoci aj len núdzových vzťahov.

Presne takéto vzťahy si ja vytváram v nemocnici s ostatnými spolubojovníčkami. Poznáme svoje mená, svoje diagnózy, zaujímame sa o zdravotný stav jednej či druhej, vieme čo-to o svojich rodinách… keď niektorú z nás zoberú „hore“ (rozumej do pôrodnej sály), zisťujeme u sestričiek, či už to má za sebou, čo má a či sú v poriadku a na ďalší deň vybehneme na návštevu. Fascinuje ma, ako sa ľudia dokážu v núdzových situáciách zomknúť s úplne cudzím jedincom a vytvoriť silné puto. Pud sebazáchovy a prežitia máme v sebe zakorenený veľmi hlboko a on vedie naše kroky správnym smerom.

Nevymenili sme si telefónne čísla, nevieme presne, kde ktorá býva, nebudeme sa navštevovať a udržiavať kamarátstvo, na čas strávený v nemocnici však budeme každá spomínať príjemne. Pretože sme spoznali ľudí, ktorí nám ho spríjemnili, dozvedeli sme sa nové veci, stretávali sme sa na záchode či v sprche, dovolili sme jedna druhej vojsť do intímnej zóny bez možnosti spraviť to inak.

Čítajte aj:

Kúzla na ľahší pôrod a popôrodné hojenie
Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Keď súrodenec žiarli

Kým je mama preč…

Nútené núdzové priateľstvá. Nemocničný fenomén hodný vedeckého výskumu. 🙂
Mám nasadenú liečbu na vysoký tlak, ktorá zaberá, cítim sa asi ako každá žena pár dní pred pôrodom a každý deň sa pýtam domov. Zatiaľ neúspešne, ale nádej zomiera posledná. Nechcem tu byť až do pôrodu, prostredie nemocnice ma frustruje a hoci som nútená oddychovať, psychicky sa cítim vyčerpaná. Šarlot s Norkom bojujú doma sami dvaja a mne je ľúto, že im neviem pomôcť. Hoci len zorganizovať deň, hodiť do práčky, postrážiť divocha, kým Norko obriadi statky… viem, aké náročné je ostať sám bez partnera hoci len na pár dní. Šarlotka tým, že nie som doma, akosi zdivočela.

Chýbam jej, je na mňa nahnevaná, bojuje s pocitmi lásky a odmietania. Keďže nechápe celú túto situáciu, mám z nej pocit, že si myslí, že ju už neľúbim, a preto je na mňa zlá. Niekedy príde dobrý okamih a sama od seba mi príde dať štípanú pusu (štipne do rúk moje líca a pobozká ma), ale je to len sekunda a hneď zas počujem to jej obľúbené „nie“. Srdce mi krváca a bojujem sama so sebou, aby som dala na lekárov a čakala na všetky výsledky (už párkrát som mala chuť podpísať reverz). Snažím sa však byť rozumná, stále sa pýtam na riziká, na svoj stav, na výsledky, na možnosti a dúfam, že to ešte tie dva týždne vydržím a potom už len pár dní bez mamy… a nový život vo štvorici sa začína. 🙂

Prajem vám všetkým krásny slnečný víkend,

Mika