Baby LIVE! Šarlotka (96): Prišla stuhou, previazaná škatuľka….

Keďže som sa nebránila lekársky vedenému pôrodu, od vstupu do priestorov pôrodnice k prvým kontrakciám to trvalo hodinu a pol a o ďalšiu hodinu a pol som „vykakala“ svoju druhorodenú. Opäť som si pôrod nesmierne užila, hoci tento bol skutočne výrazne jednoduchší, rýchlejší a akýsi pohodovejší. Aj keď po prvom som si myslela, že ten bol skvelý, s odstupom času upravujem svoj názor.

Poslíčkovia mi otvorili krčok na 5cm, čiže zvyšok už išiel ako po masle. Pán doktor ledva stihol pribehnúť a už sa Izi rvala von. Do posledného možného okamihu som vtipkovala s personálom na pôrodnej sále a tým som si sama sebe zabezpečila, pre rodičku nesmierne dôležitú, pohodičku.

Stále tvrdím, keď je hlava nastavená na úspešný a hladký priebeh okamihu, presne taký ten okamih aj bude. Aj keď sa mnohí ľudia čudujú nad tým, že my s Norkom vidíme svet optimisticky a snažíme sa žiť náš život nekonvenčne, podľa svojich ideálov a snov a mnohí si ťukajú na čelo, kde sme sa my dvaja našli…poviem vám úprimne, nič lepšie ako môj muž ma nemohlo postretnúť. Mať pri sebe partnera, ktorý ma každé ráno úprimne privíta bozkom, objatím a niekoľkokrát týždenne aj vyznaním toho, aká som krásna…to je šťastie. A hovoril mi to aj doteraz, keď ja som si pripadala už príšerne široká, ťarbavá, neforemná, zadychčaná…preňho som bola sexi a krásna 🙂

No ale nie o ňom som dnes chcela napísať.

Izabela sa narodila za veľmi pohodových okolností a presne také bábo aj zatiaľ je. Uvidíme, čo sa z nej vykľuje po príchode domov, zatiaľ sme sa od seba neodtrhli, ak nepočítam tých pár hodín po pôrode, keď ju vyhrievali a robili jej novorodenecké skríningy. Ako druhorodička som si trúfla nechať si ju pri sebe hneď odkedy ma dali na izbu a nepustiť ju z ruky ani na chvíľu a keďže personál v martinskej pôrodnici a na novorodeneckom oddelení je veľmi ústretový a ľudský, chodili nás stále kontrolovať, ale úprimne sa potešili, že som to s ňou zvládla a ešte aj s úsmevom na perách. Je to predsa moje vytúžené dieťa, trošku obety vo forme prerušovaného spánku mi neuberie na kráse, všakže? 🙂

Este z porodnej saly

Mlieko sa mi rozbehlo na druhý deň po pôrode podvečer a hoci ma bradavky bolia, poučená z chýb pri Šarlotke som nabehla rovno na „futbalovú“ pozíciu, ktorá mi aj pri Izi vyhovuje viac, je menej bolestivá a poctivo „vetrám“ prsníky, natieram lanolínom a keď sa hviezda už len spiac hrá s cici, pekne ju odcucnem a na hranie jej strčím cumeľ do pusy. Nielenže sú si so Šarlot nesmierne podobné výzorom, aj satie, prisatie a všetko ostatné zatiaľ nasvedčuje tomu, že hoci je medzi nimi dvojročný rozdiel, budú ako väčšie a menšie vajco. Pre mňa je dôležité zdravie a preto sa teším, keď mi prídu povedať výsledky takých a onakých skríningov, odberov, meraní a kadejakých vyšetrení. Ja sa cítim ako keby som ani nerodila, nič ma nebolí, iba keď si kýchnem trošku zacítim, že ma tam zospodu niečo ťahá a pichá 🙂

Každopádne všetko nasvedčuje tomu, že nás na Veľký piatok pustia domov, takže sviatkujeme s naším starším divochom a tatinkom, ktorý sa teší, že konečne bude mať doma koho šibať a komu stavať poriadne máje 🙂

Čítajte aj:

Ako klokany: novorodenci priamo na matkinej pokožke

Bonding – láska na prvý dotyk

Keď súrodenec žiarli

Včera ma boli pozrieť partia v zostave – babka „mio“, tato a Lotka. Babka „mio“ je moja mama, ktorá dostala prezývku podľa dedkovho mena. Lebo dedko je Miro a keď je dedko „mio“ tak babka, ktorá patrí k nemu musí byť zákonite babka „mio“. Tá naša malá rozumbrada už začala vo veľkom používať mozog a prináša do našich životov úžasnú silu a zábavu Izi sa jej páčila henď na prvý pohľad, okamžite ju začala ohmatávať, skúmať, ukazovať kde má oči, kde nos, kde uši…niekoľkokrát jej dala pusu a pohladkala ju…je mi jasné, že to bolo preto, lebo ešte nie sme doma a všetko sa netočí len okolo bábätka. Uvidíme ako sa vysporiadame s týmto novým režimom, ale ja verím tomu, že to zvládneme ľavou zadnou a nájdeme ten správny model fungovania rodiny.

Veď pred nami to úspešne zvládli milióny, tak prečo by sme my, b/Bombová rodinka s optimistickým pohľadom na svet, mali mať problémy? 🙂

Prajeme vám krásnu Veľkú noc plnú vody, šibačov, úsmevných príhod, príjemného počasia a sem-tam nejakej dobre pálenky, či voňavky…ale to len tak trošíčku, nech ženy okolo nesmrdia a chlapi vedia kde je zem a kde nebo…žena by mala voňať ako lúka plná kvetov a chlap by mal byť poruke na riešenie neriešiteľného kedykoľvek 🙂

Vaše Bombičky

I+Š+M+N