Bio – otázky, mýty, pochybnosti

Plesne – ak sa pri výrobe biopotravín nepoužívajú prostriedky proti plesniam, môžu v nich byť plesne obsiahnuté vo väčšom množstve než v konvenčných potravinách.

Tak to je len klamlivé zdanie. Ekologicky pestované plodiny majú nielen vyšší podiel vitamínov a živín, menej škodlivých látok, ale dokonca aj menšie zaplesnenie než suroviny konvenčné. Vedci došli k tomuto zisteniu práve vďaka tvrdeniam odporcov bio. Bolo to však len teoretizovanie.

V skutočnosti sú bioovocie a biozelenina voči plesniam odolnejšie alebo porovnateľne odolné. A je tu ešte jedna zaujímavosť. Keď sa rastliny ošetrujú chemickými látkami, majú tendenciu brániť sa vypúšťaním ešte väčšieho množstva toxínov. Vzniká akýsi začarovaný kruh.

Záruka – kde je záruka? Keď napríklad moji susedia dodržiavajú zásady šetrného hospodárenia, značku bio nemajú, ale ich zelenina má biokvalitu aj bez nej.
Tu hrá asi najväčšiu rolu susedská dôvera. Ktokoľvek si môže zohnať podmienky ekologického poľnospodárstva, riadiť sa nimi a predávať svoju zeleninu. Ide o to, že „bio“ je certifikát, ktorý nezávisle zaručuje, že bio nie je len to, na čo niekto ukáže prstom.

Ale to nič nemení na fakte, že dôvera medzi akýmkoľvek pestovateľom a spotrebiteľom môže byť aj bez certifikátu veľká a je to v poriadku.

Éčka – je bio zárukou, že je potravina bez éčok?

Je to len časť pravdy. Podmienky bio sú zložitejšie a naopak, existujú skupiny éčok, ktoré sú v bioproduktoch dovolené (kuchynská soľ, vitamíny, extrakty korenia). Výskumy už pred mnohými rokmi preukázali, že éčka zo skupiny látok pôsobiacich nepriaznivo alebo výrazne nepriaznivo nie sú dobré pre zdravie (o éčkach viac tu). Prispievajú ku vzniku rakoviny a sú jednou z príčin detskej hyperaktivity. Okrem toho sú nebezpečné i rezíduá pesticídov, lebo veľmi zaťažujú organizmus.

Zdravie – je bio cestou ku zdraviu?

Áno, starostlivosť o zdravie býva hlavným argumentom, prečo sa ľudia rozhodujú pre biopotraviny. Nie však jediným.

Pre mnoho ľudí je dôležité vedomie, že ich život je prepojený so širokým okolím. Že svojím životným štýlom aspoň trochu prispievajú napríklad k čistejšej vode a pokoju zvierat.
Väčšinou s tým spájajú aj ďalšie činnosti, ako je triedenie odpadov a šetrenie energiou. Sú to ľudia, ktorí si predstavujú svet, v ktorom budú žiť ich deti. Rozhodne nežijú štýlom „po mne potopa…“ Tiež mám pocit, že bio životný štýl súvisí celkovo s optimizmom človeka. Títo ľudia nehľadia len na seba.

Cena – prečo je bio drahé?

Je to relatívne. Za viac peňazí je aj viac kvality. Biopotraviny sú výživnejšie, chutnejšie. Predstavte si napríklad kilogram bioparadajok a kilo paradajok zo supermarketu. Bioparadajky sú plné živín, voňajú, sú dobré.

Problém ceny je však z veľkej časti otázkou stabilizácie nášho trhu. Faktom však zostáva, že momentálne sú biopotraviny v zahraničí lacnejšie než v Česku.

Na druhej strane sú konvenčné potraviny lacnejšie, lebo v nich nie sú zahrnuté náklady na liečenie ľudí, ktorí majú po ich požití zdravotné problémy, alebo náklady na vyčistenie pôdy a vody. Všeličo je však ťažko uchopiteľné alebo vyčísliteľné. Rozhodnutie musíme často robiť intuitívne.
Je to aj otázka preferencií, do čoho chcete svoje peniaze investovať. Niekto si kúpi škatuľku cigariet, niekto iný minie za dlhé telefónne hovory a niekto za biopotraviny.

Mutácia – prečo GMO, geneticky modifikované organizmy, nemôžu byť bio?

Nájsť hranicu, kam až človek môže pri zásahoch do prírody dôjsť, je veľmi zložité. Pre ekológov laboratórna zmena génov už nie je prírodná cesta, a preto je to aj tak uzákonené.
Mutované plodiny totiž nie sú len odolné, ony majú vložený gén, vďaka ktorému vypúšťajú pri napadnutí škodcom toxíny, ktoré tiež poškodzujú pôdu a spodnú vodu, takže konečný efekt je podobný ako pri použití postrekov.

Nezávislosť – byť ekopoľnohospodárom znamená aj cestu k nezávislosti?

Iste, ekopoľnohospodár má svoj život viac vo svojich rukách, nie je závislý od mnohých ďalších dodávateľov. Ekopoľnohospodár však zároveň musí vedieť, premýšľať, naštudovať si, ako má bez chémie zvládnuť choroby a škodce a predchádzať im. Na druhej strane ušetrí za prípravky a nie je od nich závislý.

Cieľ – máme sa všetci stať vyznávačmi bio?

Mnohí pokladajú ekopoľnohospodárstvo a biopotraviny za doplnok, ale v tejto chvíli je to veľmi otvorená vec. Niektorí odborníci sa obávajú, že ak by všetko poľnohospodárstvo prešlo na bio, viedlo by to k citeľnému poklesu výroby potravín, lebo ekopoľnohospodárstvo prináša aj nižšie výnosy.

Iní tvrdia pravý opak. Na druhej strane sa konvenčné poľnohospodárstvo začalo ekologickým poľnohospodárstvom inšpirovať: na obale konvenčných potravín si dnes často môžeme prečítať: „neobsahuje konzervanty“. Aj v konvenčnom potravinárstve tak už môžeme kúpiť lentilky alebo šunku bez umelých farbív.