Blízkosť človeka je viac než šťastie…

Na odporúčanie doktorky sme rok „trénovali“ a čakali na ten malý poklad v perinke. Každý mesiac sa zdal ako rok. Pani doktorka si ďalej nevedela rady a odporučila nás do centra asistovanej reprodukcie. Bolo to v období, keď som mala pocit, že celý svet je proti mne, že sa nič nedarí. Moja mama ťažko ochorela a potrebovala každodennú starostlivosť. Otehotnenie som už ani neriešila. Vtedy som v práci náhodou natrafila na milú ženu, z ktorej sa akoby zázrakom vykľula doktorka – gynekologička. Naozaj veľmi ochotne mi pomáhala s riešením maminých problémov, so svojimi som sa ju ani neodvážila obťažovať.

Keď mama zomrela, dávala som sa dokopy a povedala si, že keď je šťastie unavené…. Oslovila som pani doktorku a prestúpila k nej ako pacientka. Verte mi, toľko pozitívnej energie, podpory a úsmev, aký som u nej vždy našla, by som dopriala každej z vás. Všetky procedúry, ktoré som absolvovala, ani opisovať nebudem, len toľko, že do ôsmich mesiacov som otehotnela. Manžel, ktorý mi bol po celý ten čas nesmiernou podporou a mojím „všetkým“, žiaril šťastím tak ako ja.

Tehotenstvo prebiehalo bez problémov a synček sa narodil cisárskym rezom ako maximálne spokojné bábätko. Po roku a pol sme sa s manželom rozhodli, že by sme mu dopriali súrodenca. V januári sme sa teda vybrali za pani doktorkou na všetky tie bežné vyšetrenia a pripravení znova absolvovať celý proces k vysnívanému druhému šťastiu. O čo bolo naše prekvapenie väčšie, keď nám pani doktorka oznámila, že som v 4. týždni a druhé bábätko je na ceste. Už teraz sa spolu tešíme na jeseň, keď budeme veľká rodina.

Gabika S.