Bolesti bruška

Mamina vravela že to trvá tak do tretieho mesiaca, takže ešte dva mesiace musíme vydržať. Len mi je to strašne ľúto keď ich vidím ako sa trápia. Veľa krát sú veľmi ospalí a nemôžu kvôli bolestiam spinkať. Chuďatká moje, nie je to fér že tak malé bábätká už musia trpieť. Takže v posledných dňoch nič iné neriešime len brušká. Najhoršie je, keď ich bolesti chytia naraz a má pri deťoch službu len jeden z nás, buď ja alebo môj muž a ten druhý zatiaľ spí. Vtedy pustia stereo na celý dom a my nevieme ktorého máme skôr začať natrásať, mastiť, masírovať…

Prvá pomoc

Akoby nestačilo že sa trápime kvôli bruškám, stala sa nám hrozná situácia. Malinký spinkal v postieľke po papaní pekne odgrgnutý, ale tak z chuti spapal mliečko že počas spánku sa povracal. Ako to z neho vyletelo tak to rovno vdýchol a začal sa dusiť. S mužom sme začuli len zvuk zvracania tak sme rýchlo pribehli k postieľke a videli sme, že malý sa nevie nadýchnuť. Okamžite som ho vybrala z perinky a vzala ho na ruky, začala som ho búchať po chrbátiku ale stále sa nevedel nadýchnuť. Začala som panikáriť ale našťastie moj muž nestratil hlavu a fúkol mu do úst, čo malého vyplašilo a nadýchol sa. No stále sa zajakával, pretože mal nosohrtan plný zvratkov, tak moj muž mi povedal aby som ho prehla cez koleno dolu hlavou a buchla po chrbte. Strašne som sa bála aby som mu neublížila, je tak malinkavý, no musela som to z neho dostať von.

Medzitým muž zavolal našej pediatričke že čo máme robiť a tá nám kázala odsať z nosa všetko preč. Po chvíľke malý začal už pravidelne dýchať, no stále veľmi plakal a ja s ním. Ešte som ho asi desať minút utišovala, a potom som ho vzala k pediatričke nech mu pozrie pľúca, či niečo nevdýchol. Muž zatiaľ ostal doma s malou. Pediatrička mu popočúvala pľúcka a povedala, že tam nič nepočuje a pľúca dýchajú pravidelne a súmerne, ale treba ho doma ešte aspoň tri hodinky sledovať, že pokiaľ by niečo vdýchol do pľúc, tak do pár hodín by sme to na hrudníku videli na nepravidelnom a ťažkom dýchaní. V takom prípade by sme museli byť hospitalizovaný v nemocnici so zápalom pľúc, kde by ho napojili na ventiláciu a neviem čo ešte. Pri tej predstave som zase začala plakať, tak sme ho doma vyzliekli len do plienky aby sme mu videli pľúca a zabalili sme sa spolu do deky a sledovali. Malinký pekne dýchal a spokojne spinkal, o chvíľku si pýtal papať, tak sme boli nesmierne radi že je všetko v poriadku. Som šťastná že môj muž si vie v každej situácii zachovať chladnú hlavu a vždy vie presne čo má robiť. Ja som nedokázala normálne myslieť, obrovský strach o moje dieťa ma totálne odrovnal.

Stvrdnuté mlieko

Pri všetkých tých problémoch ktoré nás tento týždeň sprevádzali som nemala čas na odsávanie mlieka. Tak sa stalo, že mi mlieko stvrdlo a ja som dostala horúčky. Veľmi ma boleli prsia a nevládala som ani chodiť nie to ešte sa starať o dvojičky. No v tom zaklopala moja mamina na dvere. Že bola u lekára a nechce sa jej ísť naspäť do práce, tak nám prišla pomôcť. Moja milovaná maminka. Ona vždy vycíti keď ju potrebujem. Tak zobrala malého, dala mu tri chmaty a on akoby zázrakom prestal plakať a zaspal. Malú som si zobrala k sebe pod paplón a spolu sme prespali celé poobedie.

Prsia som musela nahrievať a stvrdnuté mlieko nasilu vytláčať, bola to hrozná bolesť, ale aspoň som sa poučila, že naozaj treba každé dve hodiny odsávať a nezabúdať na to. Tak je ďalší týždeň za nami a o tri dni majú dvojičky mesiac. Netuším kedy ten mesiac ubehol, ale vidím ten čas na svojich bábätkách. Už nie sú také ako keď sme boli v pôrodnici a nemali ani dve kilá, teraz už majú skoro tri kilá a konečne plné líčka a dievčatko má už aj zárezy na stehnách a druhú bradu. Veľmi sa teším ako krásne rastú a priberajú, len to ide veľmi rýchlo a ani sa nenazdám a už pôjdu do školy…moje krásne malé milované dvojičky…