Chráňme deti pred chladom!

Nebezpečne nízka teplota

Normálna telesná teplota človeka sa pohybuje v rozmedzí 36 až 37 °C. Teplota nad 37 °C znamená, že telo sa niečomu bráni, lieči sa. Teplotu pod 36 °C by nemalo byť také ľahké docieliť, ak chodíme primerane oblečení a netrávime hodiny na mraze. Pri podchladení sa znižuje naša schopnosť premýšľať a pri teplote pod 35 °C môžeme pozabudnúť, ako sa voláme. Kroky robia obrovské ťažkosti. Pri klesnutí na 33 °C sme schopní nezmyselných činností. Napríklad sa vyzlečieme v treskúcom chlade. O stupeň nižšie náš organizmus kolabuje, strácame vedomie, dych klesne na dva vdychy za minútu. Pri 20 °C sa nám zastaví srdce.

Aj nad bodom mrazu!!!

„Teplota v miestnosti pod normálnu teplotu, teda 19 °C, spôsobuje väčšiu náchylnosť detí na infekcie dýchacích ciest, chrípku, angíny, zápaly hlasiviek, zápaly priedušiek až na zápaly pľúc a aj na infekcie močových ciest, prípadne až na ich závažné komplikácie,“ vystríha pediater MUDr. Peter Polakovský s tým, že „k podchladeniu dochádza najčastejšie pri dlhodobom pobyte dieťaťa v chladnom, vlhkom a veternom prostredí pri nedostatočnom oblečení, najmä rúk, nôh a hlavy. K omrzlinám môže dôjsť aj pri teplotách nad bodom mrazu v relatívne krátkom čase asi 15 minút, hlavne keď dieťa sedí v detskom kočíku a je obmedzované v pohybe.“

Viac vrstiev oblečenia alebo pohyb

Bábätká je nutné chrániť pred mrazom viac ako väčšie deti a dospelých, pretože u bábätiek nie je termoregulácia dostatočne vyvinutá, vrstva tuku je menšia ako u väčších detí a koža nedokáže na chlad dostatočne reagovať. „Treba myslieť predovšetkým okrajové časti tela – ruky, nohy, uši a nos a nevyhnutná je pokrývka hlavy. Z materiálov uprednostňujeme predovšetkým bavlnené látky. Vhodnejšie je obliecť viac tenších vrstiev ako menej hrubších, pretože vzduch medzi vrstvami oblečenia je takisto dobrá izolácia pred chladom. Dôležitý je detský fusak prípadne deka,“ odporúča skúsený lekár. Bábätko musí mať na sebe viac vrstiev oblečenia aj z toho dôvodu, že v kočíku má menej pohybu ako dieťa, ktoré už chodí. „Okrajové časti tela by sa mali natierať krémami na olejovej báze. Podobne ošetrujeme aj pery, ústne kútiky a pokožku v okolí úst. Vhodné je zobrať so sebou kúsok čokolády a do termosky teplý čaj ako prevenciu pred podchladením, prípadne vznikom omrzlín. U väčších detí je najlepšou prevenciou pohyb dieťaťa,“ dopĺňa odporúčania.

Podchladenie a omrzliny

Treba rozlišovať medzi podchladením celého organizmu a omrzlinami, ktoré sú lokálnym účinkom mrazu. Podchladenie môže nastať postupne, kedy aj bábätko postupne zaspáva a spánok prejde do bezvedomia. Časom nastane smrť. Veľmi rýchle podchladenie, ktoré hrozí napríklad pri prelomení ľadu na jazere, znamená akútnu hrozbu smrti. Aj do jednej minúty. V chladivom počasí sa v prstoch na rukách i nohách, v nose a ostatných vyčnievajúcich častiach tela sťahujú periférne cievy. Odkrvia sa, lebo zásobovanie krvou sa sústredí na životne dôležité vnútorné orgány. Končatiny, v ktorých nie je krv, a teda ani kyslík, vychladnú a postupne začnú odumierať bunky, čo môže poškodiť tkanivo. Vplyvom chladu súčasne dochádza k opätovnému prísunu vody z krvných ciev do okolitého tkaniva, vzniká edém (opuch), a to má za následok vytláčanie krvných buniek a plazmy, čo neskôr vedie k „zahusteniu“ krvi.

V prvom štádiu omrzliny je pokožka studená a bledá, človek pociťuje bodavú bolesť. Neskôr omrzlina sčervenie a opuchne, vytvoria sa pľuzgieriky, prípadne otvorené rany, čím sa zvyšuje riziko infekcie. Pri odumretí tkaniva koža zmodrie až sčernie, vtedy hrozí amputácia postihnutej končatiny. Je dokázané, že pri nameranej teplote -11 °C a pri pôsobení vetra s rýchlosťou okolo 18 m/s si myslíme, že môže byť -30 °C. „V zásade platí, že čím je dieťa menšie, tým kratší čas sa má zdržiavať vonku v mrazivom počasí. Samozrejme, musí byť adekvátne oblečené. Dojčatá a batoľatá by nemali byť vonku pri teplotách pod mínus 5 °C. Malé deti majú rady teplo, nie však horúco, a nemajú rady výkyvy teplôt, preto je vhodné s nimi chodiť von popoludní, keď svieti slniečko a nefúka vietor,“ vysvetľuje MUDr. Peter Polakovský.

Prvá pomoc

Omrznuté končatiny zakryjeme dekou a snažíme sa telo zahriať vnútorne, teplým čajom. Dôležité je suché oblečenie a, samozrejme, teplota vzduchu. Poškodené časti tela sa nesmú dostať do kontaktu s tepelným zdrojom, pretože sú necitlivé a hrozí riziko ťažkých popálením. Treba ich opatrne rozmrazovať v teplom olejovom kúpeli. Účinný je dotyk, napríklad schovať zmrznuté ruky pod pazuchu. Uvoľníme tlačiace časti odevu a postihnuté časti tela uložíme do mäkkého, napríklad na perinu. S končatinami treba pohybovať, aby sa prácou svalov zvýšila teplota. Lieky sa nepodávajú okrem tých, ktoré zabraňujú zhusťovaniu krvi. Zabudnite aj na ohrievanie dychom, pretože para z úst môže spôsobiť ďalšie omrzliny.

Pre deti sú omrzliny oveľa nebezpečnejšie ako pre dospelých. „Pri omrzlinách prvého stupňa omrznuté časti tela jemne, nikdy nie silou, masírujeme čistou, bavlnenou látkou, nahriatym šálom, prípadne detským olejom. V žiadnom prípade nie snehom alebo ľadom, ako sa to niekedy nesprávne robí! Prípadne potierame Calcium pantothenicum alebo krémom s ichtammolom, ktoré sú dostať aj bez lekárskeho predpisu. Vhodné je sálavé teplo, vlažná sprcha alebo olejový kúpeľ. Dôležitý je aj pitný režim – podávanie vlažných nápojov,“ dáva návod pediater s tým, že pri omrzlinách druhého a tretieho stupňa, kedy sa objavujú pľuzgiere, je nutné okamžité lekárske ošetrenie. V najťažších prípadoch môže dôjsť až k metabolickému rozvratu organizmu a následnej smrti.