Čo je hra?

Čo je podstata hry?

Hoci sa nám hra zdá niečím samozrejmým, je ťažké ju definovať. Zahŕňa činnosti, ktoré sa od seba značne líšia, napríklad futbal či šach. Často teda ani nedokážeme vymedziť hranice toho, čo majú rôzne hry spoločné. Definovať hru je zložité aj z toho dôvodu, že medzi hrou zvierat, detí a dospelých existuje množstvo značných rozdielov.

V tejto knihe sa zameriame na hru detí v priebehu prvého roka života a budeme uvažovať nad tým, z čoho hra vzniká.

Z čoho hra vzniká?

Usudzuje sa, že ľudský novorodenec sa rodí s potrebou poznávať okolitý svet, avšak nielen to. Potrebuje mu zároveň aj porozumieť a uplatniť sa v ňom. V týchto potrebách má hra svoje korene. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že je to hlavne potreba spoznávať. Mohli by sme povedať, že ide o zvedavosť, ktorá dieťa vedie k tomu, aby sa hralo.

Hlavným cieľom hry však nie je niečo spoznať a niečomu rozumieť. To je cieľom učenia a hra by potom bola s učením totožná. Od učenia sa odlišuje tým, že jej hlavný zmysel spočíva v jej samotnej činnosti. Hracia činnosť sama osebe totiž prináša dieťaťu radosť a uspokojenie. Pocity radosti a uspokojenia, ktoré dieťa pri hre zažíva, ho významne podnecujú k ďalšej hre. Neskôr, keď budeme uvažovať nad tým, ako sa s našimi ratolesťami hrať v konkrétnych vekových obdobiach, nemali by sme zabúdať, že je to najmä zvedavosť a radosť, ktorú dieťa pri hre prežíva a ktorá ho vedie k tomu, aby sa hralo. Preto by malo prostredníctvom hry poznávať čosi zaujímavé. Hra by mala prinášať radosť.

Ako môžeme detskú hru definovať?

Uviedli sme už, čo vlastne vedie malé dieťa k hre. Teraz sa zmienime o dôležitej charakteristike hry, ktorá spočíva v tom, že popri motorickom vývoji rozvíja aj duševný vývoj, a to už od najranejšieho veku. Ak sa dieťa vhodne hráva, dochádza k priaznivým zmenám v rôznych oblastiach vývoja, a to bez toho, aby si to dieťa uvedomovalo alebo aby sa o to zámerne usilovalo. Detskú hru by sme teda mohli definovať ako činnosť, ktorá je motivovaná vnútornými potrebami dieťaťa a ktorá vzniká bez účelu daného zvonka. Prináša dieťaťu radosť a uspokojenie, zároveň má priaznivé vývojové účinky na celý život dieťaťa.

Ako pôsobí hra na vývoj detí v priebehu prvého roka života?

Keby sme chceli vymenovať všetky priaznivé účinky hry, bol by to podľa slov detského psychológa profesora Zdeňka Matějčeka úctyhodný zoznam. Pokúsime sa preto uviesť aspoň niektoré z týchto účinkov.

Dieťa pri hre získava informácie o svojom prostredí; zoznamuje sa s predmetmi, ktoré ho obklopujú, a to nielen zrakom, ale i ostatnými zmyslami, najmä hmatom a sluchom, čiastočne aj čuchom a chuťou.

Pri hre sa rozvíja pohyb dieťaťa, a to nielen pohyby celého tela, ale aj jemná motorika ručičiek. Keď sa dieťa hrá, postupne spoznáva, že určitá jeho činnosť má konkrétny následok. Postrehne rôzne vzťahy medzi činnosťou a výsledkom, čo vedie k rozvoju poznávacích procesov.

Pre rozvoj dieťaťa je dôležité, ak pri hre spozná, že je svojou činnosťou schopné ovplyvniť svoje okolie, trebárs že určitým hlasovým prejavom spôsobí, že sa s ním mamička alebo otecko začnú hrať. Tak sa vyvíja pocit vlastnej úspešnosti. Dieťa sa pri hre zoznamuje so svojím sociálnym prostredím, s mamičkou a s najbližšími členmi rodiny. Tým sa rozvíjajú citové vzťahy k členom rodiny a zároveň aj celkový citový i sociálny život dieťaťa.

Na Babywebe tiež nájdete:

Dieťa začína jesť samo alebo Jedlo nie je hračka
Top hry pre deti do troch rokov
Čo dokáže pieskovisko

Bez hry s dospelým by sa nerozvinula reč

Vo vymenovávaní toho, ako priaznivo hra pôsobí na rôzne stránky detského vývoja, by sme mohli pokračovať aj ďalej. Uvedené príklady však stačia na to, aby sme mohli zhrnúť, že dieťa pomocou hry spoznáva okolitý svet a postupne mu začína aj viac rozumieť. Toto vzrastajúce porozumenie prináša dieťaťu citovú istotu, dôveru v seba, k rodičom a okolitému svetu, a to je pre úspešný vývoj dieťaťa veľmi dôležité.

Úloha rodičov pri hre dieťaťa

Hoci hra vzniká z vnútorných potrieb dieťaťa, bez nás dospelých sa v ranom detstve rozhodne nezaobíde. Naše malé ratolesti potrebujú k hre svojich rodičov. Okolitý svet sú už síce schopné vnímať, avšak rozumieť mu zatiaľ nedokážu. Záleží len na nás dospelých, aby sme deťom okolitý svet priblížili, urobili ho zrozumiteľnejším. Táto úloha je veľmi dôležitá, pretože nezrozumiteľné a neznáme vzbudzuje v malom dieťatku strach a ten bráni nerušenému duševnému rozvoju.

Intuitívne rodičovstvo

Rodičia sú od prírody vybavení na to, aby svojím správaním poskytli dieťaťu podporu v poznávaní a porozumení sveta. Celkom neuvedomele, intuitívne regulujú svoje správanie tak, aby bolo zrozumiteľné i malému dieťatku, prispôsobujú hlasitosť a načasovanie podnetov, aby prilákali a udržali jeho pozornosť, z rovnakého dôvodu zjednodušujú i svoju reč a mimiku.

Pozdrav

Charakteristickým príkladom intuitívneho správania rodičov je takzvaná reakcia pozdravu. Vyznačuje sa nepatrným záklonom hlavy a pomalým pohybom späť smerom k dieťaťu, zdvihnutým obočím, naširoko otvorenými očami a otvorenými ústami. Reakciu pozdravu môžeme u rodičov pozorovať vždy, keď prichádzajú k malému dieťaťu a chcú s ním nadviazať kontakt.

Výraz tváre, ktorý dospelý pri takejto reakcii nadobúda, uľahčuje dieťatku zrakový kontakt a ľahšie priláka a udrží jeho pozornosť. Prehnaný mimický výraz mu zároveň umožní lepšie sa zoznámiť s tvárou dospelého. Takýchto charakteristických intuitívnych reakcií rodičov možno pri hre s malým dieťatkom pozorovať pomerne veľa.

Do intuitívneho rodičovstva však nepatrí len podpora dieťaťa pri spoznávaní sveta. Intuitívna citlivosť rodičov reagovať na správanie svojho dieťatka podľa jeho momentálneho stavu, jeho záujmu a jeho možností dáva dieťaťu pocit, že mu rodičia rozumejú, a teda pocit uspokojenia, istoty a bezpečia.

Hra s dieťaťom obohacuje život i rodičom. Poskytuje im možnosť prežívať so svojím potomkom jeho radosti a vytvárať s ním spoločný svet porozumenia.

Rodičia by mali dôverovať svojim rodičovským schopnostiam uľahčujúcim dieťaťu poznanie a porozumenie okolitého sveta, ktoré v ňom vzbudzujú pocit radosti a uspokojenia. Na ich základe sa priaznivo vyvíja citový a sociálny život dieťaťa i celá jeho osobnosť. Ani tá najpríťažlivejšia hračka nemôže nahradiť citlivú účasť rodičov pri detskej hre.

To si však v súčasnosti mnohí rodičia neuvedomujú a v snahe dopriať dieťaťu to najlepšie kupujú drahé hračky, s ktorými sa hrá osamotené. V takomto prípade však ochudobňujú dieťa o najdôležitejší význam detskej hry, a to prežívanie radosti dieťaťa s rodičmi zo spoločnej hry.