Čo je pri dojčení normálne? Všetko, čo vám vyhovuje!

Posledné zistenia dr. Kentovej potvrdzujú, že neexistuje žiadna norma dojčenia ani konkrétny vzor či schéma, ktorými by sa dojčatá a ich matky mali riadiť. Tiež nikde nenájdete žiadny súbor pravidiel vymedzujúcich správny spôsob dojčenia. Každý vzťah medzi dojčiacou matkou a jej dieťaťom je jedinečný, počas obdobia dojčenia sa mení a prispôsobuje. Vzájomné odlišnosti sa síce môžu zdať obrovské, ale sú prirodzené a nemusia byť známkou nedostatočnej dodávky mlieka alebo iných problémov.

Z výskumu vyplýva, že zdravotníci by mali inštruovať matky v otázkach dojčenia novým spôsobom tak, aby zvýšili ich sebavedomie pri dojčení a nestresovali ich, pretože sa ich rytmus, častosť či dĺžka dojčenia dramaticky líši od zavedených odporúčaní. Lepšia informovanosť o rozmanitosti dojčenia by mala zvýšiť sebadôveru dojčiacich matiek hlavne v otázkach či majú dosť mlieka, či je ich mlieko dosť „silné“.

Výsledky napovedajú, že:

• Dojčené deti môžu regulovať príjem mlieka tak, aby odpovedal ich chuti na jedlo a rýchlosti rastu. Dojčatá vypijú toľko, koľko potrebujú.
• Deti, ktoré sú výhradne dojčené, bežne vykazujú širokú škálu správania sa pri dojčení.

Deti sú rôzne, dojčenie tiež

Medzi prvým a šiestym mesiacom laktácie prijímajú dojčené deti menšie či väčšie dávky, prijímajú ich rýchlejšie alebo pomalšie, ale ich celkový denný príjem mlieka je konštantný. Výsledky výskumov upozornili na zmeny v režime dojčenia v priebehu individuálneho vývoja dojčaťa a na to, že režim sa niekedy mení každý mesiac. Ďalej tiež preukazujú, že i medzi dojčatami existuje značná rozmanitosť typov dojčenia, ktoré nemusí vždy odpovedať priemeru.

Významná variabilita v počte dojčení a objeme vypitého mlieka u zdravých a výhradne dojčených detí vo veku 1 až 6 mesiacov vyzerá takto:

• 4-13 – počet jednotlivých dojčení za deň
• 12-67 minút – doba jedného dojčenia
• 54-234 ml – objem mlieka vypitého pri jednom dojčení
• 478-1356 ml – objem mlieka vypitého počas 24 hodín

Všetky dojčatá, ktoré boli sledované v priebehu zmienenej štúdie, rástli normálne podľa rastových tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie. V každom veku dojčiat existuje široké rozpätie počtu dojčení počas dňa, ale frekvencia dojčení medzi 1. a 6. mesiacom v priemere klesá a po šiestich mesiacoch sa stabilizuje. Rovnako tak existuje v každom veku dojčiat značná variabilita v dĺžke jednotlivých dojčení, ale v dobe medzi 1. a 6. mesiacom sa dĺžka dojčení v priemere skracuje.

Čítajte tiež:

• Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení
• Ako podporiť nástup laktácie
• Kolostrum: zázračná tekutina pre novorodené bábätko

Častejšie dojčenie neznamená hlad

Tieto vedomosti nepochybne poskytnú potrebné dôkazy, ktoré dodajú zdravotníkom istotu v rôznych situáciách a dojčiacim matkám potrebnú sebaistotu. Ľudia, ktorí sa zaoberajú dojčením, by na základe tejto štúdie mali pochopiť, že zmeny správania dojčeného dieťaťa nie sú známkou nedostatočného prísunu mlieka, ale sú úplne normálne, rovnako ako sú normálne rozdiely medzi deťmi.

Nedostatok mlieka je často uvádzaný ako jeden z dôvodov, prečo matky prestávajú dojčiť. Obava, že dieťa nemá dostatok mlieka, je prirodzene zdrojom starosti. Matky si niekedy myslia, že pokiaľ sa ich dieťa dožaduje kŕmenia častejšie, je to známka toho, že pri každom kŕmení nedostáva dosť mlieka, ale vďaka dr. Kentovej sme sa dozvedeli, že to tak nemusí byť vždy.

Ak budú použité nové výsledky práce dr. Kentovej k ďalšiemu vzdelávaniu matiek a zdravotníkov v oblasti dojčenia, dôjde k vysvetleniu a postupnému odstráneniu mýtov spojených s dojčením. Štúdia by sa tak mohla stať skutočne prevratnou prácou v odbore laktácie.

Literatúra:

1. Kent, J.C. et al. Volume and frequency of breastfeeds and fat content of breastmilk throughout the day. Pediatrics 117, e387-e395 (2006).
2. Kent, J.C. et al. Longitudinal changes in breastfeeding patterns from 1 to 6 months of lactation. Breastfeeding Medicine 8, 401-407 (2013).

O dr. Jacquelin Kentovej:
J. Kentová zahájila svoju akademickú kariéru ako BSc na University of Western Australia. V roku 1986 sa stala výskumnou asistentkou v Hartmannovom vedeckom tíme skúmajúcom ľudskú laktáciu (Hartmann Human Lactation Research Group). Titul PhD získala v roku 1999 za výskum vápnika v mlieku a teraz pôsobí v rovnakom výskumnom tíme ako docentka.
Ako členka vedeckého tímu sa dr. Kentová zameriava na biochémiu a fyziológiu laktácie a dojčenie. Cieľom výskumu je presne pochopiť mechanizmus procesu laktácie. Predpokladá sa, že na základe zistených skutočností bude možné povzbudiť viac matiek k dojčeniu a bude možné tiež zlepšiť liečbu, pokiaľ u dojčiacich matiek nastanú zdravotné ťažkosti.
J. Kentová publikovala 36 štúdií v recenzovaných časopisoch a 7 súhrnných štúdií. Je pozývaná na miestne, celoštátne i medzinárodné stretnutia a konferencie, aby prednášala laktačným poradkyniam, konzultantkám a pôrodným asistentkám. Je tiež matkou dvoch dcér, ktoré boli dojčené.